Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Plán užívania verejnej práce

30.6.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

6.9 Plán užívania verejnej práce

Ing. Vasil Ivanov

PhD.

Zákon č. 254/1998 Z. z. o verejných prácach v platnom znení (ďalej len zákon) ustanovuje v § 12, že za kvalitu verejnej práce zodpovedá stavebník, ktorý je povinný uložiť projektantovi vypracovať v spolupráci so zhotoviteľom plán užívania verejnej práce tak, aby počas jej užívania (prevádzkovania) nedošlo k ohrozeniu osôb, majetku alebo k jej poškodeniu, prípadne k predčasnému opotrebovaniu. Plán užívania verejnej práce obsahuje pravidlá užívania, vykonávania technických prehliadok a technických skúšok, údržby a opráv.

Ak zákon ukladá stavebníkovi povinnosť zabezpečiť, aby projektant v spolupráci so zhotoviteľom vypracoval plán užívania verejnej práce, ide zrejme o zhotoviteľa stavby. Veľmi často však stavebník (objednávateľ) uzaviera zmluvu o dielo s viacerými zhotoviteľmi, z ktorých každý zabezpečuje zhotovenie niektorej časti stavby. Projektant potom zhotovuje plán užívania verejnej práce v spolupráci so všetkými zhotoviteľmi, ktorí majú priamy zmluvný vzťah s objednávateľom (stavebníkom) verejnej práce.

Pojem „projektant“ nie je v zákone bližšie definovaný. Tento pojem sa zrejme vzťahuje na zhotoviteľa projektu pre stavebné povolenie verejnej práce. Pôvodné znenie zákona ukladalo povinnosť projektantovi vypracovať plán užívania dokončenej verejnej práce. Platné znenie zákona rieši vypracovanie plánu užívania verejnej práce tak, že spracovateľom tejto dokumentácie je projektant v spolupráci so zhotoviteľom stavby alebo so zhotoviteľmi jednotlivých častí stavby.

Zhotoviteľ stavby alebo zhotovitelia častí stavby si často neuvedomujú dostatočne význam tohto dokumentu. Zhotoviteľ stavby sa zaviazal v zmluve o dielo, že poskytne objednávateľovi záruky za kvalitu diela počas lehoty, ktorú zmluvné strany dohodli v zmluve o dielo. Tento zhotoviteľ by mal však vo vlastnom záujme zaviazať v zmluve o dielo objednávateľa (stavebníka), že bude dokončenú stavbu (verejnú prácu) užívať v súlade s určitými pravidlami. Tieto pravidlá sú uvedené v pláne užívania verejnej práce a ich porušenie môže mať dopad na záruky zhotoviteľa. Zhotoviteľ stavby by mal vypracovať vo vlastnom záujme plán užívania dokončenej stavby (ďalej aj „manuál“) aj v prípade, že nejde o verejnú prácu.

Bývalé ministerstvo výstavby a verejných prác Slovenskej republiky pripravilo pre účastníkov investičného procesu verejných prác, t. j. pre obstarávateľov (stavebníkov), pre zhotoviteľov, pre projektantov a pre užívateľov verejných prác Pokyny na tvorbu plánu užívania verejnej práce (ďalej len „pokyny“). Predmetné pokyny sú podporným prvkom pri zabezpečovaní kvality všetkých stavieb v rámci verejného obstarávania.

Význam týchto pokynov spočíva v tom, že vytvárajú pravidlá na také prevádzkovanie (užívanie) a údržbu dokončenej stavby, ktoré dokážu zabezpečiť optimálne využitie vlastností stavby počas celej doby jej životnosti a tým aj optimalizovať celkové náklady na stavbu.

O ekonomicky výhodnej stavbe možno totiž hovoriť až vtedy, keď ju hodnotíme ako celok, t. j. nie iba z pohľadu nákladov na prípravu a realizáciu, ale vrátane nákladov na jej prevádzkovanie alebo užívanie.

Manuál užívania (prevádzkovania) dokončenej verejnej práce vypracováva projektant v spolupráci so zhotoviteľom verejnej práce a odovzdáva ho po vzájomnom odsúhlasení obstarávateľovi (stavebníkovi) verejnej práce v dohodnutom termíne.

Pri vypracovaní plánu užívania verejnej práce je potrebné rešpektovať tieto zásady:

1. Zodpovedným za uplatnenie požiadavky na vypracovanie manuálu je v zmluve o dielo na zhotovenie projektu pre stavebné povolenie obstarávateľ (stavebník) verejnej práce.

2. Pri vypracovaní manuálu stavby projektant úzko spolupracuje so zhotoviteľom verejnej práce, so stavebníkom a s budúcim užívateľom. Túto spoluprácu poskytuje zhotoviteľ verejnej práce na základe záväzku, ku ktorému pristúpil v zmluve o dielo na zhotovenie verejnej práce, ktorú uzavrel s objednávateľom (obstarávateľom, stavebníkom verejnej práce). Pri konečnej úprave manuálu je potrebné zohľadniť pripomienky zhotoviteľa verejnej práce a jeho poddodávateľov a budúceho užívateľa (prevádzkovateľa). Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že zhotoviteľ je najlepšie oboznámený so všetkými detailmi realizácie verejnej práce, vrátane odchýlok od projektového riešenia, použitia náhradných prvkov, materiálov, strojov, zariadení a konštrukcií, vrátane ich zabudovania do konkrétnych častí stavby. Zhotoviteľ verejnej práce je teda schopný zohľadniť v manuáli skutočný stav príslušnej časti verejnej práce a súčasne uvádza v manuáli svoje podmienky na prevzatie záruky za kvalitu verejnej práce v dĺžke trvania, dohodnutej v zmluve o dielo na zhotovenie verejnej práce. V žiadnom prípade sa však nesmie preceňovať význam skutočnosti, že zhotoviteľ verejnej práce je najlepšie oboznámený so všetkými odchýlkami od projektového riešenia. V zmluve o dielo na zhotovenie verejnej práce musí byť dohodnuté, že zhotoviteľ zrealizuje verejnú prácu v súlade s projektovou dokumentáciou verejnej práce. Všetky prípadné odchýlky od projektového riešenia musia byť odsúhlasené stavebníkom (objednávateľom) a projektantom.

3. Cieľom vypracovania plánu užívania verejnej práce je dosiahnutie optimálneho využitia verejnej práce počas celej doby jej životnosti, čím sa minimalizujú celkové náklady verejnej práce, t. j. realizačné a prevádzkové náklady, vynaložené na zhotovenie a na prevádzku verejnej práce počas predpokladanej doby jej životnosti.

4. Projektant prerokuje a zabezpečí odsúhlasenie manuálu pred jeho vydaním so zhotoviteľom verejnej práce, so stavebníkom a s budúcim užívateľom (prevádzkovateľom).

5. Splnenie podmienok, uvedených v manuáli, musí byť konštatované v protokole o odovzdaní a prevzatí jednotlivých častí verejnej práce. Preto je potrebné venovať zo strany obstarávateľa (stavebníka) verejnej práce patričnú pozornosť pri tvorbe manuálu.

6. Manuál užívania verejnej práce je súčasťou dokladov, ktoré odovzdá zhotoviteľ verejnej práce objednávateľovi (obstarávateľovi, stavebníkovi) pri odovzdaní a prevzatí verejnej práce. Súčasťou dokumentácie, uvedenej v protokole o odovzdaní a prevzatí verejnej práce musí byť aj prekontrolovaný a vzájomne odsúhlasený manuál užívania verejnej práce.

7. V zmluve o dielo na zhotovenie projektu verejnej práce pre stavebné povolenie sa dohodne počet vyhotovení manuálu užívania verejnej práce, ktoré odovzdá zhotoviteľ manuálu stavebníkovi. Musí sa pritom zabezpečiť, aby boli jednotlivé výtlačky dodané týmto stranám:

  • obstarávateľovi,

  • užívateľovi verejnej práce, ak nie je súčasne obstarávateľom,

  • projektantovi,

  • zhotoviteľovi verejnej práce,

  • poddodávateľom jednotlivých častí stavby, ktorých sa manuál týka.

8. Užívateľ (prevádzkovateľ) je povinný poveriť osobu, ktorá bude zodpovedná za riadne užívanie a údržbu verejnej práce podľa vypracovaného a schváleného plánu užívania a za obsluhu zariadení verejnej práce odborne spôsobilými osobami. Tejto poverenej osobe by mala byť uložená povinnosť oboznámiť v potrebnom rozsahu osoby, užívajúce verejnú prácu s pravidlami užívania a vykonávať potrebné opatrenia na ich dodržiavanie, napr. uzatvoriť výstupy na strechu, znemožniť neoprávnenú manipuláciu s technologickými zariadeniami verejnej práce, umiestniť výstražné upozornenia o dovolenom zaťažení komunikácie a zabezpečiť ich kontrolu. Tieto údaje musia byť uvedené v prevádzkových predpisoch.

9. Pre užívateľa verejnej práce musí byť stanovená povinnosť aktualizovať plán užívania verejnej práce pri zmene podmienok jej užívania.

10. Kontrolu dodržiavania plánu užívania verejnej práce uskutočňujú ako vlastné, tak aj nadriadené kontrolné orgány užívateľa.

11. Konkrétne požiadavky zhotoviteľa verejnej práce a budúceho užívateľa sú uvedené v pláne užívania verejnej práce.

Odporúčame, aby manuál užívania verejnej práce má tieto hlavné časti:

1. Pravidlá užívania verejnej práce.

2. Plán a pravidlá vykonávania technických prehliadok a technických skúšok verejnej práce.

3. Plán a pravidlá vykonávanie ďalších súvisiacich činností,

4. Pravidlá vykonávania údržby a opráv verejnej práce.

Jednotlivé časti manuálu sa môžu doplniť podľa konkrétnych podmienok verejnej práce o ďalšie skutočnosti.

Každá z uvedených častí manuálu užívania verejnej práce je rozdelená na stavebnú časť verejnej práce a na technologickú časť verejnej práce. Ak stavba pozostáva z viacerých častí, plán užívania sa tiež rozčlení podľa jednotlivých stavebných objektov a prevádzkových súborov. Túto skutočnosť je potrebné dohodnúť v zmluve o dielo, aby boli rešpektované reálne samostatné časti pre potrebu zabezpečenia optimálnej identifikovateľnosti a prehľadnosti a pre akceptovanie bežného mechanizmu odovzdávania a dokumentovania dokončených verejných prác bez ďalších administratívnych nárokov a zároveň aby bol rešpektovaný predpokladaný praktický spôsob užívania a prevádzky stavby (verejnej práce) ako celku.

Na viacerých miestach tohto materiálu je uvedený výraz „užívateľ (prevádzkovateľ)“. Ak donedávna platilo, že výrobná stavba sa po dokončení prevádzkuje a nevýrobná sa užíva, v súčasnosti možno konštatovať, že aj niektoré nevýrobné stavby, napr. bankové domy, nemocnice, školy, divadlá, hotely, knižnice, sa po dokončení budú aj prevádzkovať, nebudú sa iba užívať.

Upozorňujeme na skutočnosť, že plán užívania verejnej práce nie je súčasťou projektovej dokumentácie stavby, a preto aj ocenenie vypracovania plánu užívania verejnej práce nie je zahrnuté do ocenenia vypracovania projektovej dokumentácie verejnej práce.

Pravidlá užívania verejnej práce slúžia užívateľovi (prevádzkovateľovi) verejnej práce ako podklad na vypracovanie prevádzkového poriadku verejnej práce a návodov na obsluhu jednotlivých strojov a zariadení.

Prevádzkový poriadok ustanovuje organizačno-technické požiadavky na užívanie verejnej práce a postupy na prevádzkovanie technických zariadení (elektrické, plynové, zdvíhacie, tlakové nádoby, vodovodné a vykurovacie rozvody, elektrické rozvody vrátane štruktúrovaných káblových rozvodov, umelé osvetlenie, vzduchotechnika, vykurovanie, komunikačné a bezpečnostné zariadenia, centrálny riadiaci systém).

Návody na obsluhu musia byť dostupné všade tam, kde sa prevádzkujú stroje a zariadenia. Návody na obsluhu strojov a zariadení nemusia byť fyzickou súčasťou plánu užívania verejnej práce. V pláne užívania verejnej práce sa ale musí uviesť zoznam strojov a zariadení a príslušných návodov na obsluhu s uvedením miesta, kde je každý návod k dispozícií.

Pravidlá užívania verejnej práce ustanovujú

1. Zásady hospodárneho užívania verejnej práce v režime, aký bol uvažovaný pri návrhu verejnej práce.

Uvádza sa stavebno-architektonické riešenie verejnej práce a hodnotia sa jeho kvalitatívne parametre vo vzťahu k činnostiam, ktoré sa budú vykonávať v dokončenej verejnej práci.

2. Požiadavky na užívanie priestorov verejnej práce (stavby) a jej častí.

Okrem vykonávania pravidelných kontrolných prehliadok, skúšok a revízií, uvedených v časti „Plán a pravidlá vykonávania technických kontrol, prehliadok, odborných skúšok“ je užívateľ verejnej práce povinný zabezpečiť aj technicko-organizačné opatrenia na vykonávanie ďalších činností, súvisiacich s dodržiavaním požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti, ochrany verejného zdravia, civilnej ochrany obyvateľstva a požiadaviek ochrany majetku.

Požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci

Požiadavky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ustanovuje zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení, ktorý sa vzťahuje na zamestnávateľov a na zamestnancov vo všetkých odvetviach výrobnej a nevýrobnej sféry.

Povinnosti a opatrenia ustanovené zákonom č. 124/2006 Z. z. sa v nevyhnutnom rozsahu vzťahujú aj na fyzické osoby, ktoré sa nachádzajú s vedomím zamestnávateľa na jeho pracovisku alebo v jeho priestore. Ide o veľmi dôležité ustanovenie zákona, ktoré reguluje aj vzťah medzi užívateľom dokončenej verejnej práce a verejnosťou, ktorá má prístup do priestorov verejnej práce.

Prevenciu možno definovať ako systém opatrení, plánovaných a vykonávaných vo všetkých oblastiach činnosti zamestnávateľa, ktoré sú zamerané na vylúčenie alebo na obmedzenie rizika a faktorov, podmieňujúcich vznik pracovných úrazov, chorôb z povolania a iných poškodení zdravia z práce a určenie postupu v prípade bezprostredného a vážneho ohrozenia života alebo zdravia zamestnanca. Podstatnou povinnosťou zamestnávateľa pri uplatňovaní všeobecných zásad prevencie je vydávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

V záujme zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ, ktorý vykonáva činnosť v dokončenej verejnej práci povinný:

a) vykonávať opatrenia so zreteľom na všetky okolnosti, týkajúce sa práce a v súlade s právnymi normami a ostatnými predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

b) zabezpečovať, aby pracoviská, komunikácie, pracovné prostriedky, materiály, pracovné postupy, usporiadanie pracovných miest a organizácia práce neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov a ďalších osôb, prítomných v priestoroch verejnej práce a na ten účel zabezpečovať potrebnú údržbu a opravy,

c) zabezpečovať, aby fyzikálne faktory, faktory ovplyvňujúce psychickú pracovnú záťaž a sociálne faktory neohrozovali bezpečnosť a zdravie zamestnancov,

d) vypracovať písomnou formou, pravidelne vyhodnocovať a podľa potreby aktualizovať koncepciu politiky bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, obsahujúcu zásadné zámery, ktoré sa majú dosiahnuť v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a program realizácie tejto koncepcie, ktorý obsahuje najmä postup, prostriedky a spôsob jej vykonania,

e) vydávať vnútorné predpisy, pravidlá o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a dávať pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

f) viesť a uchovávať dokumentáciu, záznamy a evidenciu, súvisiace s bezpečnosťou a ochranou zdravia pri práci päť rokov odo dňa, keď bol v nich vykonaný posledný záznam, ak zákon č. 124/2006 Z. z. v platnom znení alebo osobitný predpis neustanovuje inak,

g) zaraďovať zamestnancov na výkon práce so zreteľom na ich zdravotný stav, schopnosti, na ich vek, kvalifikačné predpoklady a odbornú spôsobilosť podľa predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a nedovoliť, aby vykonávali práce, ktoré nezodpovedajú ich zdravotnému stavu, schopnostiam, práce na ktoré nemajú vek, kvalifikačné predpoklady a doklad o odbornej spôsobilosti podľa príslušných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

h) zabezpečiť vykonávanie zdravotného dohľadu (ak je potrebný) a lekárskych preventívnych prehliadok, vo vzťahu k práci, a to v pravidelných intervaloch s prihliadnutím na charakter práce a na pracovné podmienky na pracovisku, ako aj vtedy, ak o to zamestnanec požiada.

Na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov je zamestnávateľ povinný:

a) vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia a zhodnotenia nebezpečenstiev, vyplývajúcich z pracovného procesu,

b) bezplatne poskytovať zamestnancom, u ktorých to vyžaduje ochrana ich života alebo zdravia, potrebné účinné osobné ochranné pracovné prostriedky a viesť evidenciu o ich poskytnutí,

c) udržiavať osobné ochranné pracovné prostriedky v používateľnom a funkčnom stave a dbať o ich riadne používanie.

Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť, aby zamestnanci iného zamestnávateľa a fyzické osoby, ktoré sú podnikateľmi a nie sú zamestnávateľmi, ktorí budú vykonávať činnosti na jeho pracoviskách a v jeho priestoroch, dostali potrebné informácie a pokyny na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, platné pre jeho pracoviská a priestory, najmä informácie o:

a) nebezpečenstvách o ohrozeniach, ktoré sa pri práci a v súvislosti a ňou môžu vyskytnúť a o výsledkoch posúdenia rizika,

b) preventívnych opatreniach a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách,

c) opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia, vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o opatreniach a o postupe zdolávania požiaru, záchranných prác a evakuácie.

Zamestnávateľ môže dohodnúť výkon práce s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, iba ak mu táto fyzická osoba preukáže príslušným dokladom odbornú spôsobilosť, potrebnú na výkon práce podľa predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci .

Zamestnávateľ je povinný vydať zákaz fajčenia na pracoviskách, na ktorých pracujú aj nefajčiari a zabezpečiť dodržiavanie tohto zákazu.

Zamestnávateľ je povinný starať sa aj o bezpečnosť a zdravie všetkých osôb, ktoré sa nachádzajú na jeho pracoviskách alebo v jeho priestoroch.

Úlohy zamestnávateľa na úseku starostlivosti o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sú povinní zabezpečovať zamestnanci na všetkých stupňoch riadenia v rozsahu úloh vyplývajúcich z ich funkcií. Tieto úlohy sú rovnocennou a neoddeliteľnou súčasťou ich pracovných povinností.

Štatutárny orgán zamestnávateľa je povinný zabezpečiť vykonanie potrebných preventívnych a ochranných opatrení, ak vedúci zamestnanec na nižšej úrovni oznámil zistené nedostatky na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a vykonanie potrebných opatrení je nad rámec jeho kompetencií.

Povinnosti zamestnancov pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a pri vykonávaní potrebných opatrení neovplyvňujú zodpovednosť zamestnávateľa za plnenie povinnosti v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Náklady, spojené so zaisťovaním bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, je povinný znášať zamestnávateľ. Tieto náklady nesmie zamestnávateľ presunúť na zamestnanca.

Zamestnávateľ je povinný oboznamovať pravidelne, zrozumiteľne a preukázateľne každého zamestnanca:

a) s predpismi na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, so zásadami bezpečnej práce, zásadami ochrany zdravia pri práci, zásadami bezpečného správania na pracovisku a s bezpečnými pracovnými postupmi a overovať ich znalosť,

b) s existujúcim a predvídateľným nebezpečenstvom a ohrozením, s dopadmi, ktoré môžu spôsobiť na zdraví a s ochranou pred nimi,

c) so zákazom vstupovať do priestorov, zdržiavať sa v priestoroch a vykonávať činnosti, ktoré by mohli bezprostredne ohroziť život alebo zdravie zamestnancov.

S uvedenými skutočnosťami, týkajúcimi sa zaistenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci je zamestnávateľ povinný oboznámiť zamestnanca pri jeho prijatí do zamestnania, pri zaradení alebo preradení na inú prácu, pri zavedení nového pracovného postupu alebo nového pracovného prostriedku.

Obsah oboznámenia a pravidelnosť opakovaného oboznámenia musia byť prispôsobené charakteru práce vykonávanej zamestnancami, charakteru pracoviska a iným okolnostiam, ktoré sa týkajú výkonu práce, najmä pracovným prostriedkom a pracovným postupom. Zamestnávateľ je povinný upraviť vnútorným predpisom pravidelnosť opakovaného oboznamovania tak, aby sa vykonalo najmenej raz za dva roky, ak všeobecne záväzné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci neustanovujú kratšiu lehotu.

Oboznamovanie zamestnancov a iné vzdelávanie, vrátane praktickej časti výchovy a vzdelávania na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci zamestnancov a zástupcov zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci sa musia uskutočňovať v pracovnom čase.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancom a zástupcom zamestnancov zrozumiteľne a vhodným spôsobom informácie o:

a) nebezpečenstvách a ohrozeniach, ktoré sa môžu vyskytnúť pri práci a v súvislosti s ňou a o výsledkoch posúdenia rizika,

b) o preventívnych a ochranných opatreniach, ktoré zamestnávateľ vykonal na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a ktoré sa vzťahujú všeobecne na zamestnancov a na nimi vykonávané práce na jednotlivých pracoviskách,

c) opatreniach a o postupe v prípade poškodenia zdravia, vrátane poskytnutia prvej pomoci, ako aj o opatreniach a postupe v prípade zdolávania požiaru, vykonávania záchranných prác a evakuácie,

d) preventívnych a ochranných opatreniach, uložených inšpektorátom práce,

e) pracovných úrazoch a o ostatných poškodeniach zdravia z práce, ktoré sa vyskytli u zamestnávateľa, vrátane výsledkov zisťovania príčin ich vzniku a o prijatých a vykonaných opatreniach.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť uvedené informácie najmä o faktoroch, ktoré ovplyvňujú alebo môžu ovplyvniť bezpečnosť a zdravie zamestnancov, aj určeným odborne spôsobilým zamestnancom na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb, vrátane tých, čo mu poskytujú tieto služby na základe obchodných zmlúv.

Zamestnávateľ je povinný sústavne kontrolovať a vyžadovať dodržiavanie ustanovení predpisov, týkajúcich sa bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, zásad bezpečnej práce a bezpečného správania na pracovisku a dodržiavanie bezpečných pracovných postupov a kontrolovať najmä:

a) stav bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane stavu bezpečnosti technických zariadení,

b) či zamestnanci nie sú v pracovnom čase pod vplyvom alkoholu, omamných látok alebo psychotropných látok a či dodržiavajú zákaz fajčenia v priestoroch zamestnávateľa,

c) riadne používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a dodržiavanie iných ochranných opatrení.

Zamestnávateľ je povinný odstraňovať nedostatky, zistené kontrolnou činnosťou.

Zamestnanci musia byť oboznámení s ich právami a povinnosťami pri uplatňovaní zásad bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, najmä prostredníctvom systému oboznamovania a informovania, ktorý je povinný zamestnávateľ vytvoriť a riadne prevádzkovať.

Zamestnávateľ je povinný určiť zamestnanca na vykonávanie činností, ustanovených osobitnými predpismi, ktoré sú nevyhnutné na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri užívaní stavieb, pri prevádzke pracovných prostriedkov a pri vykonávaní pracovných postupov.

Zamestnávateľ je povinný zreteľne označovať pracoviská a zariadenia, ktoré môžu ohroziť alebo poškodiť zdravie zamestnancov a používať bezpečnostné a zdravotné označenie pri práci podľa osobitného predpisu (v súčasnosti podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 387/2006 Z. z.).

Problematika požiadaviek, kladených na obsluhu, prevádzku, prehliadky a skúšky technických zariadení je predmetom častí „Plán a pravidlá vykonávania technických kontrol, prehliadok a odborných skúšok“ a „Plán a pravidlá vykonávania ďalších súvisiacich činností“.

Povinnosti zamestnancov a zamestnávateľa pri vzniku pracovného úrazu musia byť uvedené v materiáli, ktorý je súčasťou systému oboznamovania a informovania, vytvoreného a prevádzkovaného zamestnávateľom.

Zamestnávateľ je povinný vymenovať na predmetnej stavbe jedného zamestnanca za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť. Zamestnanca možno navrhnúť alebo zvoliť za zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť iba s jeho písomným súhlasom. Rozsah kompetencií zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť určí zamestnávateľ v doklade o jeho vymenovaní.

Preventívne a ochranné služby sú odborné služby, poskytované zamestnávateľom, ktorý je povinný ich zabezpečiť pre všetkých zamestnancov a ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh, súvisiacich so zaistením bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a s ochranou zdravia pri práci. Preventívnymi a ochrannými službami sú bezpečnostno-technická služba a pracovná zdravotná služba. So zreteľom na veľkosť organizácie, na počet zamestnancov, na pracovné podmienky, na rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík, zabezpečí zamestnávateľ na výkon bezpečnostno-technickej služby a pracovnej zdravotnej služby buď vlastnými zamestnancami alebo externými pracovníkmi na základe obchodných zmlúv. V súvislosti s tým je potrebné upozorniť zamestnávateľa, že je potrebné podrobne definovať predmet činnosti, napr. bezpečnostného technika tak, aby plnil všetky povinnosti zamestnávateľa, vyplývajúce z platných predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci.

Požiadavky na zaistenie protipožiarnej bezpečnosti verejne práce

Požiadavky na zaistenie protipožiarnej bezpečnosti verejnej práce ustanovuje zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v platnom znení a vykonávacia vyhláška č. 121/2002 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov.

Právnická osoba, ktorá je vlastníkom alebo správcom verejnej práce, je na účely predchádzania vzniku požiarov povinná:

a) zabezpečiť v objektoch a v priestoroch vykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok v lehote raz za štvrťrok a odstraňovať zistené nedostatky; obsahom preventívnej protipožiarnej prehliadky je kontrola:

- organizačného zabezpečenia ochrany pred požiarmi na jednotlivých pracoviskách,

- porovnania skutočného stavu s dokumentáciou ochrany pred požiarmi,

- zariadení pre protipožiarny zásah,

- trvalej voľnosti únikových ciest,

- funkcie požiarno-technických zariadení a požiarnych vodovodov,

- prevádzkovania a stavu technických a technologických zariadení,

- označenia a vybavenia pracovísk a priestorov príslušnými príkazmi, zákazmi a pokynmi,

b) zabezpečiť plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, pri činnostiach, spojených so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru alebo v čase zvýšeného nebezpečenstva vzniku požiaru,

c) určovať miesta so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru a označovať ich príslušnými príkazmi, zákazmi a pokynmi,

d) zabezpečovať plnenie opatrení na ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase ,

e) zabezpečovať pravidelné školenie zamestnancov a osôb, ktoré sa s vedomím vlastníka alebo správcu verejnej práce zdržujú v jej objektoch a overovať ich vedomostí o ochrane pred požiarmi,

f) vypracovať, viesť a aktualizovať dokumentáciu ochrany pred požiarmi,

g) umožniť orgánu, vykonávajúcemu štátny požiarny dozor a obci vstup do objektov a priestorov pre potreby vykonania kontroly plnenia povinností na úseku ochrany pred požiarmi, poskytovať mu požadované doklady, dokumentáciu ochrany pred požiarmi a ďalšie súvisiace podklady a informácie,

h) splniť úlohy, vyplývajúce z opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, uložených orgánom vykonávajúcim štátny požiarny dozor alebo obcou v nimi stanovených lehotách,

i) zabezpečiť vykonávanie pravidelnej kontroly stavu požiarno-technických zariadení, technických zariadení, hasičskej techniky a vecných prostriedkov na ochranu pred požiarmi,

j) zabezpečiť, aby sa pri užívaní a pri prevádzkovaní verejnej práce dodržiavali požiadavky protipožiarnej bezpečnosti stavieb,

k) zabezpečovať pravidelné čistenie a odborné preskúšanie komínov; táto problematika je predmetom častí „Plán a pravidlá vykonávania technických kontrol, prehliadok a odborných skúšok“ a „Plán a pravidlá vykonávania ďalších súvisiacich činností“,

l) zriaďovať protipožiarne hliadky a zabezpečiť plnenie ich úloh a odbornú prípravu, ak nemá zriadenú hasičskú jednotku a zamestnáva viac ako troch zamestnancov,

m) zabezpečiť plnenie ustanovených povinností a určených úloh na úseku ochrany pred požiarmi osobami, ktoré majú požadovanú odbornú spôsobilosť alebo osobitné oprávnenie.

Za plnenie povinností právnickej osoby na úseku ochrany pred požiarmi zodpovedá jej štatutárny orgán. Ak je na čele právnickej osoby kolektívny orgán, ten určí, kto zodpovedá za plnenie úloh na úseku ochrany pred požiarmi.

Vlastník (správca) verejnej práce, ktorý prenajíma budovu alebo časť budovy, je povinný zabezpečiť úlohy, súvisiace s ochranou pred požiarmi, ak sa v nájomnej zmluve nedohodne s nájomcom o zabezpečení plnenia týchto úloh inak.

Štatutárny orgán právnickej osoby určuje osoby na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase, a to z vlastných zamestnancov alebo na základe obchodnej zmluvy. V písomnom poverení určuje štatutárny organ právnickej osoby týmto osobám:

a) úlohy a spôsob organizačného a technického zabezpečenie týchto úloh,

b) podmienky, za akých môžu tieto osoby vstupovať do uzatvorených priestorov alebo do priestorov, chránených technickým zariadením.

Osoby, určené na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase plnia tieto úlohy:

a) vykonávajú pravidelné obchôdzky v objektoch a v priestoroch právnickej osoby, a to tak, že prvú obchôdzku vykonávajú bezprostredne po odchode zamestnancov z pracoviska po skončení pracovnej zmeny a ďalšie obchôdzky v čase, určenom v písomnom poverení zástupcu štatutárneho orgánu právnickej osoby,

b) odstraňujú bez zbytočného odkladu zistené nedostatky, ktoré môžu viesť k vzniku požiaru alebo k jeho rozšíreniu a nedostatky, ktoré nemôžu odstrániť sami, oznamujú bez zbytočného odkladu určenému zodpovednému zamestnancovi právnickej osoby,

c) lokalizujú a likvidujú vzniknutý požiar a ak to nie je možné, okamžite vyhlasujú požiarny poplach, privolávajú hasičskú jednotku a vykonávajú opatrenia na zaistenie bezpečnej evakuácie osôb a zvierat (ak sa v týchto priestoroch nachádzajú), na zamedzenie šírenia požiaru a na účinný a rýchly zásah hasičskej jednotky.

Osoby, určené na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase sa v potrebnom rozsahu dôkladne oboznamujú najmä s týmito skutočnosťami:

a) s miestami so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,

b) s umiestnením a s používaním prostriedkov určených na vyhlásenie požiarneho poplachu, so spôsobom vyhlásenia požiarneho poplachu a privolania pomoci podľa požiarnych poplachových smerníc,

c) s rozmiestnením a so spôsobom používania hasiacich prístrojov, hasiacich zariadení a iných vecných prostriedkov na ochranu pred požiarmi a so spôsobmi hasenia,

d) s rozmiestnením hlavných uzáverov vody a plynu a so spôsobom odpojenia verejnej práce od elektrickej energie,

e) s ďalšími pokynmi na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase.

Osoby, určené na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase majú k dispozícii:

a) požiarne poplachové smernice,

b) pokyny na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase, ktoré tvoria prílohu k písomnému povereniu, ktoré dostali osoby, určené na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase od štatutárneho orgánu právnickej osoby,

c) zoznam telefónnych čísel určených zodpovedných vedúcich zamestnancov právnickej osoby.

Ak nie je zabezpečená ochrana pred požiarmi osobami, určenými na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase, je potrebné zabezpečiť ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase iným vhodným spôsobom s prihliadnutím na konkrétne podmienky stavby. Navrhnutý spôsob ochrany pred požiarmi musí byť prerokovaný a odsúhlasený orgánom, vykonávajúcim štátny požiarny dozor.

Obsahom školenia zamestnancov a osôb, ktoré sa zdržujú v priestore verejnej práce so súhlasom zamestnávateľa o ochrane pred požiarmi je najmä:

a) oboznámenie sa so všeobecnými požiadavkami ochrany pred požiarmi v objektoch a v priestoroch právnickej osoby,

b) vysvetlenie k problematike nebezpečenstva vzniku požiaru, charakteristickom pre príslušné pracovisko, najmä k protipožiarnym opatreniam na pracovisku, k požiarnom poriadku pracoviska a požiadavky na dodržiavanie pracovnej disciplíny vo vzťahu k ochrane pred požiarmi,

c) oboznámenie sa s rozmiestnením hasiacich zariadení, hasiacich prístrojov, spojovacích prostriedkov a ďalších vecných prostriedkov ochrany pred požiarmi na pracovisku a so spôsobom ich používania, ako aj s rozmiestnením hlavných vypínačov elektrickej energie a uzáverov vody a plynu,

d) spôsob vyhlasovania požiarneho poplachu, povinnosti zamestnancov, vyplývajúce z poplachových smerníc a z požiarneho evakuačného plánu, v prípade vzniku požiaru.

Uvedený obsah školenia o ochrane pred požiarmi sa rozširuje:

a) pre vedúcich zamestnancov o oboznámenie sa s podmienkami inštalácie a prevádzkovania ústredného vykurovania, s podmienkami používania komínov a dymovodov, s vlastnosťami prenosných hasiacich prístrojov a s podmienkami ich používania a pravidelnej kontroly, s technickými požiadavkami na protipožiarnu bezpečnosť pri užívaní stavieb, s požiarnym štatútom, so základmi procesov horenia a hasenia, so základnými požiadavkami protipožiarnej bezpečnosti stavieb a s parametrami zariadení, hasičskej techniky a iných vecných prostriedkov na ochranu pred požiarmi,

b) pre osoby, určené na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase o oboznámenie sa s miestami so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru, s umiestnením a s používaním prostriedkov určených na vyhlásenie požiarneho poplachu, so spôsobom vyhlásenia požiarneho poplachu a privolania pomoci podľa požiarnych poplachových smerníc, s rozmiestnením a so spôsobom používania hasiacich prístrojov, hasiacich zariadení a iných vecných prostriedkov na ochranu pred požiarmi a so spôsobmi hasenia, s rozmiestnením hlavných uzáverov vody a plynu a so spôsobom odpojenia budovy od elektrickej energie, s ďalšími pokynmi na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase.

Ak štatutárny orgán právnickej osoby neurčí kratšiu lehotu, vykonáva sa školenie:

a) raz za 12 mesiacov pre osoby, určené na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase,

b) raz za 24 mesiacov pre vedúcich zamestnancov a pre ostatných zamestnancov.

Vedomosti vedúcich zamestnancov a osôb, určených na zabezpečenie ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase, získané školením, overuje komisia po skončení školenia. Zloženie komisie a spôsob overenia vedomostí stanoví písomne štatutárny orgán právnickej osoby.

Školenie novoprijatých zamestnancov o ochrane pred požiarmi zabezpečí právnická osoba po ich zaradení na pracovisko pred začatím práce. Tým nie sú dotknuté ustanovenia osobitných predpisov o povinnostiach právnických osôb na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri vzniku zamestnaneckého pomeru.

Školenie o ochrane pred požiarmi pre osoby, zabezpečujúce ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase, ako aj overenie ich vedomostí zabezpečuje právnická osoba pre ktorú sa služba poskytuje.

Školenia o ochrane pred požiarmi sa nezúčastňuje technik požiarnej ochrany, špecialista požiarnej ochrany a členovia protipožiarnej hliadky právnickej osoby a členovia hasičských jednotiek.

Dokumentáciu ochrany pred požiarmi verejnej práce tvorí:

a) požiarny štatút,

b) požiarne poplachové smernice,

c) požiarny evakuačný plán,

d) požiarna kniha,

e) doklady o kontrole požiarno-technických zariadení a požiarnych vodovodov,

f) dokumentácia o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi,

g) dokumentácia o odbornej príprave protipožiarnych hliadok,

h) údaje o požiaroch, o príčinách vzniku požiarov, správy o výsledkoch vykonaných rozborov a o vykonaných opatreniach na úseku ochrany pred požiarmi,

i) ďalšie doklady v súlade s ustanoveniami osobitných predpisov.

Požiarny štatút právnickej osoby, ktorý vypracováva technik požiarnej ochrany v spolupráci s príslušnými zodpovednými vedúcimi pracovníkmi právnickej osoby, obsahuje:

a) organizačné usporiadanie ochrany pred požiarmi, najmä zabezpečenie riadenia a vykonávania ochrany pred požiarmi zamestnancami alebo externými pracovníkmi, ktorí majú odbornú spôsobilosť,

b) povinnosti jednotlivých organizačných zložiek právnickej osoby pri zabezpečovaní úloh, vyplývajúcich z podmienok ochrany pred požiarmi,

c) povinnosti štatutárneho orgánu právnickej osoby, ďalších vedúcich zamestnancov a ostatných zamestnancov pri zabezpečovaní ochrany pred požiarmi,

d) úlohy technika požiarnej ochrany, špecialistu požiarnej ochrany a protipožiarnych hliadok,

e) spôsob a lehoty vykonávania kontrol dodržiavania predpisov, vydaných príkazov, zákazov a pokynov na úseku ochrany pred požiarmi a preventívnych protipožiarnych prehliadok objektov a pracovísk právnickej osoby,

f) rozsah, lehoty a organizáciu školenia zamestnancov o ochrane pred požiarmi a formy overovania vedomostí,

g) rozsah, lehoty a organizáciu odbornej prípravy protipožiarnych hliadok,

h) spôsob zabezpečenia ochrany pred požiarmi v mimopracovnom čase.

Požiarne poplachové smernice, ktoré vypracováva technik požiarnej ochrany, vymedzujú povinnosti zamestnancov v prípade vzniku požiaru a určujú:

a) povinnosti zamestnanca, ktorý spozoruje požiar, spôsob a miesto ohlásenia požiaru,

b) spôsob vyhlásenia požiarneho poplachu pre zamestnancov,

c) povinnosti zamestnancov pri vyhlásení požiarneho poplachu, najmä pokyny o tom, v ktorých prípadoch majú zostať na svojich pracoviskách a v ktorých prípadoch ich majú opustiť, prípadne akým spôsobom majú prispieť k zdolaniu požiaru,

d) miesto, adresu a číslo telefónu ohlasovne požiarov, miesto, adresu a číslo telefónu dodávateľa elektrickej energie, plynu a vody, čísla liniek tiesňového volania a adresu a číslo telefónu osôb, zabezpečujúcich pohotovostné služby.

V objekte s viacerými právnickými osobami alebo podnikajúcimi fyzickými osobami zabezpečí vlastník alebo správca objektu vypracovanie požiarnych poplachových smerníc pre celý objekt.

Požiarne poplachové smernice sa umiestňujú na vhodných miestach v objektoch tak, aby boli viditeľné a trvalo prístupné všetkým osobám.

Požiarny evakuačný plán upravuje organizáciu evakuácie osôb z objektov, zasiahnutých alebo ohrozených požiarom. Vypracováva ho technik požiarnej ochrany. Grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží objektu sa umiestňuje pri vstupe na podlažie.

Požiarny evakuačný plán obsahuje:

a) určenie zamestnancov, ktorí budú riadiť evakuáciu a miesto, z ktorého ju budú riadiť,

b) určenie zamestnancov a prostriedkov, pomocou ktorých sa bude evakuácia vykonávať,

c) určenie spôsobu evakuácie a ciest na evakuáciu,

d) určenie miesta, kde sa evakuované osoby budú sústreďovať a určenie zodpovedného zamestnanca, ktorý vykoná kontrolu počtu evakuovaných osôb,

e) spôsob zabezpečenia poskytnutia prvej zdravotnej pomoci postihnutým osobám,

f) grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží objektu.

Grafické vyznačenie evakuačných ciest v pôdorysoch jednotlivých podlaží objektu sa umiestňuje pri vstupe na podlažie.

V objekte s viacerými právnickými osobami alebo podnikajúcimi fyzickými osobami zabezpečí vlastník alebo správca objektu vypracovanie požiarneho evakuačného plánu pre celý objekt.

Účinnosť opatrení, upravených v požiarnom evakuačnom pláne, sa preveruje cvičným požiarnym poplachom vo všetkých objektoch, pre ktoré je požiarny evakuačný plán vypracovaný.

Požiarny evakuačný plán je uložený v ohlasovni požiarov a na ďalšom trvalo dostupnom mieste.

Požiarna kniha, ktorú vedie právnická osoba, je určená na záznamy o dôležitých skutočnostiach, týkajúcich sa ochrany pred požiarmi, najmä o vykonaných preventívnych protipožiarnych prehliadkach, o zistených nedostatkoch a o spôsobe ich odstránenia, o uskutočnení cvičných požiarnych poplachov a o kontrole dokumentácie ochrany pred požiarmi.

Záznam obsahuje dátum, označenie objektu, zistené skutočnosti, vykonané akcie, návrhy na opatrenia a podpis osoby, ktorá záznam vyhotovila a podpis vedúceho zamestnanca právnickej osoby.

Záznamy v požiarnej knihe vedie technik požiarnej ochrany. Požiarna kniha sa predkladá štatutárnemu orgánu právnickej osoby bez zbytočného odkladu, ak je na odstránenie zistených nedostatkov potrebné rozhodnutie štatutárneho orgánu právnickej osoby. Inak sa požiarna kniha predkladá na kontrolu štatutárnemu orgánu právnickej osoby raz za tri mesiace.

Dokumentáciu o školení zamestnancov o ochrane pred požiarmi tvorí záznam o vykonaní školenia, výsledky overenia vedomosti vedúcich zamestnancov a osôb, zabezpečujúcich ochranu pred požiarmi v mimopracovnom čase, podpísaný predsedom skúšobnej komisie.

Záznam o vykonaní školenia zamestnancov o ochrane pred požiarmi obsahuje dátum vykonania školenia, obsah a rozsah školenia, mená, priezviská a podpisy účastníkov školenia a meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá školenie o ochrane pred požiarmi vykonala.

Dokumentáciu o odbornej príprave protipožiarnych hliadok tvoria tematické plány, harmonogram odbornej prípravy a záznam o vykonaní odbornej prípravy.

Záznam o vykonaní odbornej prípravy protipožiarnych hliadok obsahuje dátum vykonania odbornej prípravy, mená, priezviská a podpisy účastníkov odbornej prípravy a meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá odbornú prípravu vykonala.

Požiarny štatút právnickej osoby schvaľuje zástupca štatutárneho orgánu právnickej osoby.

Požiarne poplachové smernice, požiarny evakuačný plán, zloženie protipožiarnych hliadok a dokumentáciu o školení zamestnancov a o odbornej príprave protipožiarnych hliadok schvaľuje štatutárny orgán právnickej osoby alebo ním poverená osoba.

Právnická osoba vedie prehľad o uložení jednotlivých druhov dokumentácie o ochrane pred požiarmi.

Požiarny štatút právnickej osoby, požiarne poplachové smernice, požiarny evakuačný plán a zloženie protipožiarnych hliadok kontroluje právnická osoba po každej organizačnej zmene. Ak táto zmena mala vplyv na obsah dokumentácie na ochranu pred požiarmi, vykoná v nej potrebné zmeny. Kontrola tejto dokumentácie sa vykonáva najmenej raz za 12 mesiacov. Právnická osoba vykoná po požiari kontrolu dokumentácie, vypracovanej pre objekty, v ktorých požiar vznikol alebo sa šíril a upraví túto dokumentáciu v súlade s poznatkami, získanými pri zdolávaní požiaru.

Na verejnej práci je zamestnávateľ povinný zriadiť protipožiarnu hliadku, ak nemá zriadenú hasičskú jednotku a ak zamestnáva viac ako troch zamestnancov. Počet členov protipožiarnej hliadky určuje právnická osoba so zreteľom na úlohy, ktoré má plniť. Ak sa protipožiarna hliadka skladá z dvoch alebo viacerých členov, určuje právnická osoba vedúceho protipožiarnej hliadky.

Protipožiarna hliadka právnickej osoby:

a) dozerá na dodržiavanie opatrení na zamedzenie vzniku a šírenia požiaru v objekte,

b) kontroluje vybavenosť pracovísk hasiacimi prístrojmi, funkciu požiarnych vodovodov a prístup k nim, prístup k hlavným uzáverom rozvodných zariadení energií a priechodnosť únikových a núdzových východov, únikových a zásahových ciest,

c) vykonáva pri vzniku požiaru nevyhnutné opatrenia na evakuáciu osôb a zvierat a na zdolávanie požiaru.

Aktuálny zoznam členov protipožiarnej hliadky právnickej osoby sa umiestňuje na viditeľných miestach v budove tak, aby bol trvalo prístupný všetkým osobám.

Odbornou spôsobilosťou je súhrn vzdelania, praxe, teoretických vedomostí, praktických skúseností a znalosť všeobecne záväzných právnych a technických predpisov, ktoré sú potrebné na riadny výkon činnosti.

Odbornú spôsobilosť overuje a osvedčenie o odbornej spôsobilosti vydáva po absolvovaní odbornej prípravy technikom požiarnej ochrany krajské riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru.

Právnická osoba zabezpečuje prostredníctvom technika požiarnej ochrany plnenie týchto povinností:

a) vykonávanie preventívnych protipožiarnych prehliadok,

b) určovanie miest so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,

c) určovanie počtu členov protipožiarnych hliadok,

d) vykonávanie pravidelného školenia o ochrane pred požiarmi,

e) vykonávanie odbornej prípravy protipožiarnych hliadok,

f) vypracovanie, vedenie a udržiavanie dokumentácie na ochranu pred požiarmi v súlade so skutočným stavom,

g) určovanie požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti pri zmene užívania stavby alebo jej časti,

h) organizovanie a vyhodnocovanie cvičných požiarnych poplachov.

Ak technik požiarnej ochrany zistí u právnickej osoby, s ktorou má uzavretý zmluvný vzťah na výkon činnosti, nedostatky, ktoré môžu viesť bezprostredne k vzniku požiaru alebo k znemožneniu záchrany osôb, je oprávnený nariadiť vykonanie nevyhnutných opatrení, smerujúcich k odstráneniu tohto nebezpečenstva. O nariadených opatreniach informuje technik požiarnej ochrany bez zbytočného odkladu štatutárny orgán právnickej osoby.

3. Požiadavky na prevádzkovanie technických a technologických zariadení verejnej práce a zásady ich bezpečnej, bezporuchovej a hospodárnej prevádzky.

V nevýrobnej verejnej práci sa môžu nachádzať takéto technické zariadenia:

a) vnútorný rozvod zemného plynu, vrátane redukčného ventilu,

b) nízkotlakové teplovodné kotly na zemný plyn,

c) spotrebiče zemného plynu (plynové horáky teplovodných kotlov),

d) rozvody horúcej vody, vykurovacej vody, vrátane vykurovacích telies,

e) osobný výťah,

f) vzduchotechnika,

g) elektrická požiarna signalizácia,

h) elektrické zabezpečovacie zariadenie,

i) elektrické zariadenia a rozvody,

j) počítače, vrátane príslušenstva,

k) rozmnožovacia technika,

l) odlučovač ropných látok v kanalizačnom systéme parkoviska.

Pre tieto technické zariadenia sú k dispozícii miestne prevádzkové poriadky alebo návody na obsluhu, prevádzku a údržbu. Zamestnávateľ je povinný zabezpečiť dodržiavanie ustanovení, uvedených v týchto dokumentoch.

4. Čistenie, manipulácia s bremenami a organizácia jednotlivých činností v priestoroch verejnej práce

Ak nie sú na čistenie povrchov zvislých a vodorovných stavebných konštrukcií stavby kladené osobitné požiadavky, môžu sa na čistenie môžu iba prostriedky, ktoré sú dostupné v obchodnej sieti, t. j., ktoré majú doklad o zhode s technickými požiadavkami a normami.

V prípade potreby manipulácie s bremenami väčšej hmotnosti určí pracovný postup vedúci oddelenia prevádzky po konzultácii so zhotoviteľom stavby a so zhotoviteľom projektovej dokumentácie.

5. Vedenie prevádzkovej dokumentácie malého zdroja znečisťovania ovzdušia

Nízkotlakové teplovodné kotly sú kvalifikované ako malé zdroje znečisťovania ovzdušia. Obec pri prenesenom výkone štátnej správy na úseku ochrany ovzdušia vydáva súhlas na vybudovanie technologických uzlov, patriacich do kategórie malých zdrojov znečisťovania ovzdušia, na ich zmeny a na ich uvedenie do prevádzky, ak ich povoľovanie nepodlieha stavebnému konaniu. Ak je na vybudovanie malého zdroja znečistenia ovzdušia potrebné stavebné povolenie, vypracováva obec záväzné stanovisko k stavebnému a ku kolaudačnému konaniu alebo aj k prípadnému konaniu o zmenu stavby pred jej dokončením. Obsah, rozsah a spôsob vedenia prevádzkovej evidencie malého zdroja znečisťovania ovzdušia určuje obec v stanovisku, ktoré vydáva ku kolaudácii stavby.

6. Plán a pravidlá vykonávania technických kontrol, prehliadok a odborných skúšok

Technické prehliadky verejnej práce sa vykonávajú s cieľom:

1. Odhaliť v záručnej lehote všetky chyby a nedostatky verejnej práce, na ktoré sa vzťahuje záruka a uplatniť u zhotoviteľa verejnej práce nárok na ich odstránenie.

2. Po uplynutí záručnej lehoty na verejnú prácu odhaliť včas vznikajúce technické chyby a predísť ďalšiemu znehodnocovaniu verejnej práce, ktoré by mohlo spôsobiť zvýšenie nákladov na opravy alebo poškodenie verejnej práce.

3. Zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek všeobecne záväzných technických a právnych predpisov, ktoré ustanovujú povinnosť vlastníkov alebo užívateľov (prevádzkovateľov) dokončených stavieb vykonávať technické prehliadky týchto stavieb.

Na splnenie uvedených cieľov technických prehliadok verejnej práce sa v pláne užívania verejnej práce stanoví plán, obsah a zásady vykonávania technických prehliadok, ktorý rešpektuje najmä tieto dôležité skutočnosti:

1. Pravidlá technických prehliadok musia zohľadňovať dohodnuté rámcové lehoty na kvalitu jednotlivých konštrukcií a častí verejnej práce. Termíny prehliadok je potrebné navrhnúť tak, aby sa prípadné chyby odhalili ešte pred uplynutím záruky.

2. V pravidlách technických prehliadok musí byť určený rozsah, druh a termíny záväzných prehliadok v záručnej lehote a odporúčaná periodicita prehliadok po uplynutí záručnej lehoty. Vhodné je stanoviť v pláne užívania verejnej práce aj požiadavky na odbornosť pracovníkov, vykonávajúcich technické prehliadky.

3. Dôležitou súčasťou pravidiel technických prehliadok verejnej práce majú byť aj termíny a rozsah technických prehliadok a skúšok, ktoré stanovujú všeobecne záväzné právne predpisy a technické normy, napr. vykonávanie opakovaných odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení, vykonávanie kontrol protipožiarnej bezpečnosti elektrických zariadení.

4. Užívateľ (prevádzkovateľ) verejnej práce zabezpečí vykonávanie technických prehliadok verejnej práce oprávnenými osobami. Technické prehliadky vykonávajú oprávnené osoby podľa postupov, daných všeobecne záväznými predpismi (plyn, zariadenia elektro, výťahy, tlakové nádoby, zariadenia CO) a podľa pokynov príslušného výrobcu a zhotoviteľa verejnej práce. V záručnej lehote sa technických prehliadok zúčastňuje aj zástupca zhotoviteľa verejnej práce.

5. Záznamy o vykonaných technických prehliadkach sa vedú v prevádzkových knihách a zaznamenávajú sa chronologicky. Záznam má obsahovať zhodnotenie naliehavosti a predbežný návrh riešenia odstránenia zistenej chyby.

6. Zhotoviteľ verejnej práce má mať možnosť vykonať technickú prehliadku verejnej práce aj po uplynutí záručnej lehoty v rámci jeho systému riadenia a kontroly kvality.

Na základe schváleného plánu užívania a prevádzkovania verejnej práce, v časti plán a pravidlá technických prehliadok, vypracuje užívateľ verejnej práce detailný plán vykonávania technických prehliadok verejnej práce, ktorý určuje kontrolné úkony, na ktorom mieste, kým a kedy majú byť vykonané.

Plán technických prehliadok verejnej práce môže byť vypracovaný formou harmonogramu s uvedením štandardných kontrolných úkonov, termínov, spôsobu vykonania a spôsobu zaznamenania výsledku prehliadky.

Pre jednotlivé technické zariadenia verejnej práce ustanovujú všeobecne záväzné predpisy tieto požiadavky na vykonávanie technických prehliadok a kontrol

6.1. Prenosné hasiace prístroje

Požiadavky a podmienky vykonávania kontrol prenosných hasiacich prístrojov určuje vyhláška č. 719/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú vlastnosti prenosných hasiacich prístrojov a podmienky ich prevádzkovania a zabezpečovania pravidelnej kontroly.

Prenosným hasiacim prístrojom je prístroj s hmotnosťou najviac 20 kg, pozostávajúci z tlakovej nádoby, obsahujúcej hasiacu látku, ktorá je po ručnom otvorení ovládacej armatúry pôsobením akumulovanej tlakovej energie vytláčaná na miesto požiaru s cieľom jeho uhasenia, a ktorá sa vrátane zdroja akumulovanej tlakovej energie môže opakovane dopĺňať do tlakovej nádoby.

Prenosný hasiaci prístroj možno prevádzkovať iba spôsobom, ktorý je uvedený v návode na obsluhu, v popisnom označení a v súlade s týmito zásadami:

a) použitý hasiaci prístroj a prístroj, na ktorom bol zistený nedostatok, znižujúci jeho akcieschopnosť, je prevádzkovateľ povinný bezodkladne vymeniť za akcieschopný prístroj s porovnateľnou hasiacou účinnosťou,

b) za akcieschopný prenosný hasiaci prístroj sa považuje prístroj, vyhotovený podľa požiadaviek, ustanovených vo vyhláške č. 125/2000 Z. z. a ktorému neuplynula od roku výroby alebo vykonania kontroly lehota viac ako jeden rok a pri ktorom sa vykonala tlaková skúška tlakovej nádoby v zmysle ustanovení vyhlášky č. 508/2009 Z. z. v platnom znení,

c) inštalovaním prenosného hasiaceho prístroja sa rozumie jeho umiestnenie na stanovišti prenosného hasiaceho prístroja,

d) stanovište prenosného hasiaceho prístroja musí byť najmä:

  • v blízkosti technických a technologických zariadení,

  • v priestoroch, v ktorých sa vykonávajú činnosti spojené so zvýšeným nebezpečenstvom vzniku požiaru,

  • na miestach so zvýšeným nebezpečenstvom,

  • pri vchode alebo pri vjazde do stavby vo zvislej obvodovej konštrukcii,

  • v požiarnom úseku, pre ktorý je prenosný hasiaci prístroj určený,

  • na hranici požiarneho úseku, pre ktorý je prenosný hasiaci prístroj určený,

e) stanovište prenosného hasiaceho prístroja musí byť viditeľné a trvale prístupné,

f) stanovišťom prenosného hasiaceho prístroja je miesto jeho inštalovania, označené značkou,

g) ak prístupová cesta k stanovišťu prenosného hasiaceho prístroja nie je dobre viditeľná, označuje sa táto prístupová cesta značkou,

h) prenosný hasiaci prístroj sa na stanovišti umiestňuje spravidla na zvislej stavebnej konštrukcii alebo na podlahe; rukoväť prenosného hasiaceho prístroja môže byť vo výške najviac 1,5 m nad podlahou,

i) prenosný hasiaci prístroj musí byť na stanovišti chránený pred priamymi účinkami slnečného žiarenia a pred nepriaznivými účinkami prostredia.

Prenosný hasiaci prístroj možno kontrolovať, plniť a opravovať iba technologickým postupom a technickým zariadením, určeným jeho výrobcom alebo s jeho súhlasom. O vykonaní opravy a plnenia prenosného hasiaceho prístroja a o výsledku týchto činností vydá osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť na vykonávanie opráv a plnenia hasiacich prístrojov doklad a na vonkajšej strane tlakovej nádoby umiestni štítok o oprave a plnení.

Od dátumu vykonania opravy a plnenia prenosného hasiaceho prístroja začína plynúť lehota na jeho kontrolu.

V prenosnom hasiacom prístroji nesmie zostať po plynulom vypúšťaní hasiacej látky viac ako 10% pôvodného množstva hasiacej látky, vrátane hasiaceho plynu.

Tlaková nádoba prenosného hasiaceho prístroja s objemom väčším ako 0,5 l sa na účely vyhotovenia konštrukčnej dokumentácie, výroby a dodávky, dovozu, rozsahu sprievodnej technickej dokumentácie, vykonania typovej skúšky, odborných prehliadok a odborných skúšok a označenia považuje za tlakové zariadenie skupiny B, t. j., je to vyhradené technické zariadenie.

Kontrola prenosných hasiacich prístrojov sa vykonáva na inštalovaných prenosných hasiacich prístrojoch najmenej raz za rok, ak výrobca neurčí v dokumentácii hasiaceho prístroja kratšiu lehotu vzhľadom na vplyv prostredia.

O vykonaní kontroly prenosného hasiaceho prístroja a o jej výsledku vydá osoba, ktorá má odbornú spôsobilosť na vykonávanie kontroly hasiacich prístrojov doklad a na vonkajšej strane tlakovej nádoby umiestni štítok o vykonaní kontroly.

Predmetom kontroly prenosných hasiacich prístrojov s hasiacou látkou pod trvalým tlakom je najmä:

a) optické posúdenie vonkajšieho povrchu tlakovej nádoby,

b) kontrola kompletnosti,

c) meranie tlaku kontrolným prístrojom a porovnanie nameranej hodnoty s údajom na tlakomeri hasiaceho prístroja alebo s údajom o prevádzkovom tlaku, ustanovenom výrobcom,

d) kontrola neporušenosti a priechodnosti hadice,

e) kontrola neporušenosti, priechodnosti a funkčnosti prúdnice,

f) kontrola upevnenia držiaka na zvislej konštrukcii,

g) kontrola uchytenia hasiaceho prístroja v držiaku,

h) umiestnenie plomby,

i) pripevnenie štítku o vykonaní kontroly hasiaceho prístroja a vydanie dokladu o vykonaní kontroly hasiaceho prístroja.

Obsahom kontroly prenosných hasiacich prístrojov s hasiacou látkou, ktorá nie je pod trvalým tlakom a akumulovaným plynom v tlakovej patróne je najmä:

a) optické posúdenie vonkajšieho povrchu tlakovej nádoby,

b) kontrola kompletnosti,

c) posúdenie kvality hasiacej látky,

d) kontrola neporušenosti a hmotnosti tlakovej patróny,

e) kontrola neporušenosti a priechodnosti hadice,

f) kontrola neporušenosti, priechodnosti a funkčnosti prúdnice,

g) kontrola bezpečnostného zariadenia brániaceho nežiaducemu spusteniu,

h) kontrola bezpečnostného zariadenia proti pretlaku,

i) kontrola spúšťacieho mechanizmu,

j) kontrola ovládacej armatúry,

k) kontrola čistoty filtra,

l) kontrola neporušenosti a priechodnosti stúpacej rúrky,

m) kontrola upevnenia držiaka na zvislej konštrukcii,

n) kontrola uchytenia hasiaceho prístroja v držiaku,

o) umiestnenie plomby,

p) pripevnenie štítku o vykonaní kontroly hasiaceho prístroja a vydanie dokladu o vykonaní kontroly hasiaceho prístroja.

Predmetom kontroly prenosných hasiacich prístrojov snehových je najmä

a) optické posúdenie vonkajšieho povrchu tlakovej nádoby,

b) kontrola kompletnosti,

c) kontrola hmotnosti prístroja,

d) kontrola neporušenosti a priechodnosti hadice,

e) kontrola neporušenosti, priechodnosti a funkčnosti prúdnice,

f) kontrola upevnenia držiaka na zvislej konštrukcii,

g) kontrola uchytenia hasiaceho prístroja v držiaku,

h) umiestnenie plomby,

i) pripevnenie štítku o vykonaní kontroly hasiaceho prístroja a vydanie dokladu o vykonaní kontroly hasiaceho prístroja.

6.2. Elektrická požiarna signalizácia

Elektrická požiarna signalizácia je zariadenie, ktoré musí identifikovať najmenej jeden fyzikálny jav alebo chemický jav spôsobený požiarom v stráženom priestore, akusticky alebo opticky signalizovať poplach v stráženom priestore alebo v jeho okolí a ovládať zariadenia, ktoré sú na ňu napojené. Elektrická požiarna signalizácia je spravidla zariadenie, ktoré obsahuje ústredňu, hlásiče požiaru, zariadenie signalizácie požiaru, zariadenie na prenos signálov a napájacie zariadenie.

V stavbe, chránenej elektrickou požiarnou signalizáciou, sú hlásiče požiaru umiestnené v stráženom priestore.

Do stráženého priestoru sa spravidla umiestňujú automatické hlásiče požiaru a tlačidlové hlásiče požiaru. Iba tlačidlové hlásiče požiaru možno umiestniť do priestoru, v ktorom

a) je trvalá prítomnosť osôb, alebo

b) sú trvalo vytvárané nepriaznivé podmienky na činnosť automatických hlásičov požiaru.

Jednotlivé časti elektrickej požiarnej signalizácie sa vyhotovujú tak, aby vyhovovali týmto environmentálnym podmienkam:

a) vysokej a nízkej teplote okolia,

b) vysokej relatívnej vlhkosti,

c) prúdeniu vzduchu,

d) dlhodobým účinkom vlhkosti,

e) korozívnym účinkom oxidu siričitého.

f) mechanickým otrasom,

g) mechanickým nárazom na povrch zariadení,

h) vibráciám a ich dlhodobému pôsobeniu,

i) elektrostatickým výbojom,

j) elektromagnetickým poliam,

k) impulzom rýchlych prechodových prúdov s nízkou energiou vznikajúcich prepínaním indukčných záťaží,

l) pomalým vysoko energetickým prechodom prúdov indukovaných od bleskov alebo od energetických rozvodní,

m) zmenám a prerušeniam napájacieho napätia.

Elektrickú požiarnu signalizáciu možno prevádzkovať iba spôsobom, uvedeným v návode na obsluhu, v popisnom označení a v súlade s ustanoveniami vyhlášky č. 726/2002 Z. z.

Prevádzkovať možno iba elektrickú požiarnu signalizáciu, ktorá má posúdenú zhodu vlastností s technickými požiadavkami.

Počas prevádzkovania elektrickej požiarnej signalizácie môže byť ktorákoľvek jej súčasť nahradená iba súčasťou vyrobenou výrobcom, alebo s jeho súhlasom. Ak výrobca zanikol alebo prestal pôsobiť v tomto odbore, môže sa súčasť elektrickej požiarnej signalizácie nahradiť súčasťou s obdobnými vlastnosťami. Na túto súčasť sa vzťahuje požiadavka posúdenia zhody vlastností s technickými požiadavkami. O vhodnosti použitia nahrádzajúcej súčasti rozhodne fyzická osoba s osobitným oprávnením na montáž a opravy zariadení elektrickej požiarnej signalizácie.

Sprievodná dokumentácia elektrickej požiarnej signalizácie obsahuje:

a) návod na obsluhu a údržbu všetkých častí zariadenia elektrickej požiarnej signalizácie,

b) pokyny na obsluhu,

c) prevádzkovú knihu,

d) blokovú schému elektrickej požiarnej signalizácie,

e) doklady o kontrolách a o odborných prehliadkach,

f) kópie dokladov o overení zhody vlastností výrobkov s technickými požiadavkami,

g) projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia elektrickej požiarnej signalizácie.

Pred uvedením zariadenia elektrickej požiarnej signalizácie do prevádzky sa musí vykonať ročná kontrola zariadenia. Ďalšia kontrola sa vykonáva najmenej raz za rok, ak výrobca elektrickej požiarnej signalizácie neurčil v technickej dokumentácii kratšiu lehotu vzhľadom na vplyv prostredia. O vykonaní kontroly a o jej výsledku vydá fyzická osoba s osobitným oprávnením na kontrolu zariadení elektrickej požiarnej signalizácie doklad.

Užívateľ (prevádzkovateľ) elektrickej požiarnej signalizácie má tieto povinnosti:

a) zodpovedá za zabezpečenie trvalej prevádzky elektrickej požiarnej signalizácie osobou, ktorá je zaškolená výrobcom alebo právnickou osobou, ktorá má na túto činnosť oprávnenie,

b) zodpovedá za riadne vedenie prevádzkovej knihy,

c) vedie sprievodnú dokumentáciu o elektrickej požiarnej signalizácii,

d) zabezpečuje náhradné opatrenia z hľadiska zabezpečenia požiarnej ochrany stavby, ak elektrická požiarna signalizácia nie je akcieschopná.

Elektrickú požiarnu signalizáciu možno obsluhovať iba osoby, ktoré boli poučené, a ktoré postupujú pri obsluhe zariadenia podľa pokynov na obsluhu výrobcu elektrickej požiarnej signalizácie a vedú záznamy v prevádzkovej knihe elektrickej požiarnej signalizácie.

Užívateľ (prevádzkovateľ) stavby je povinný po každej stavebnej zmene stráženého priestoru alebo pri zmene technológie zabezpečiť posúdenie splnenia požiadaviek, kladených na elektrickú požiarnu signalizáciu, fyzickou osobou s osobitným oprávnením na projektovanie zariadení elektrickej požiarnej signalizácie.

Užívateľ (prevádzkovateľ) stavby je povinný zabezpečiť trvalú obsluhu v priestore umiestnenia hlavnej ústredne elektrickej požiarnej signalizácie alebo prenos signálu o stave tejto ústredne do priestoru s trvalou obsluhou. Z tohto miesta zabezpečuje užívateľ (prevádzkovateľ) stavby prenos správ súvisiacich s privolaním a poskytnutím pomoci na ohlasovňu požiarov.

Ak je zabezpečený prenos signálu do priestoru s trvalou obsluhou inej právnickej osoby, zabezpečí užívateľ (prevádzkovateľ) stavby dokumentáciu, najmä situačný plán chráneného priestoru s prístupovými cestami, špecifickými príkazmi a inštrukciami v prípade požiaru alebo poruchy a umiestňuje túto dokumentáciu na dohodnuté miesto.

Elektrická požiarna signalizácia je akcieschopná, ak sa prevádzkuje predpísaným spôsobom, nesignalizuje stav poruchy a ak neuplynula od vykonania ročnej kontroly lehota dlhšia ako jeden rok.

Kontroly elektrickej požiarnej signalizácie zabezpečuje a za ich vykonávanie je zodpovedný užívateľ elektrickej požiarnej signalizácie.

Elektrická požiarna signalizácia sa kontroluje

a) denne,

b) mesačne,

c) štvrťročne,

d) ročne.

Predmetom dennej kontroly elektrickej požiarnej signalizácie je:

a) zobrazovanie stavu pokoja, stavu signalizácie požiaru, stavu signalizácie poruchy a stavu skúšania,

b) signalizácia napájania z hlavného alebo z náhradného napájacieho zdroja,

c) kontrola stavu počítadla poplachov podľa záznamov v prevádzkovej knihe.

Obsahom mesačnej kontroly elektrickej požiarnej signalizácie je:

a) kontrola stavu batérie a jej upevnenia,

b) kontrola výstupov na ovládanie požiarno-technických zariadení a zariadení zobrazujúcich jednotlivé stavy,

c) aktivácia jedného hlásiča (každý mesiac z inej zóny),

d) aktivácia linky na prenos signálu do miesta s trvalou obsluhou.

Predmetom kontroly raz za štvrťrok je:

a) kontrola náhradného napájacieho zdroja,

b) kontrola hlásičov požiaru:

  • kontrola čistoty hlásičov a ich neporušenosti vrátane výmeny poškodených hlásičov a odstránenia povrchovej nečistoty,

  • funkčná kontrola hlásičov požiaru,

  • kontrola činnosti signálneho svietidla pripojeného na požiarny hlásič,

  • kontrola uloženia záložných hlásičov vrátane dodržiavania zásad pri skladovaní a manipulácii s ionizačnými hlásičmi,

c) funkčná skúška výstupov:

  • ovládacích zariadení,

  • zariadení zobrazujúcich jednotlivé stavy,

  • doplňujúcich zariadení,

d) kontrola zaznamenávania údajov v prevádzkovej knihe.

Predmetom ročnej kontroly elektrickej požiarnej signalizácie je

a) kontrola funkcie náhradného napájacieho zdroja vrátane skúšky prevádzkovania elektrickej požiarnej signalizácie na náhradný napájací zdroj,

b) kontrola funkcie ovládacích zariadení, zariadení zobrazujúcich jednotlivé stavy a doplňujúcich zariadení:

  • povrchu a vnútorného priestoru vrátane jeho vyčistenia,

  • utesnenia vodičov, dotiahnutia spojov, poistkových vložiek, svoriek,

  • jednotlivých funkcií zariadení vrátane dobíjania batérie,

  • napätia dodávaného jednotlivými napájacími zariadeniami ovládacích zariadení a zariadení zobrazujúcich jednotlivé stavy a vstupného napätia hlásičových liniek pri pokojovom prúde,

  • záložných batérií pamäti RAM a záložných batérií pre signalizáciu mimo prevádzky,

  • prepojenia jednotlivých zariadení,

c) kontrola hlásičov požiaru:

  • funkčných parametrov hlásičov,

  • vizuálna a mechanická kontrola pätice vrátane vyčistenia,

  • vizuálna a mechanická kontrola senzoru hlásiča vrátane vyčistenia.

Ak sa vykoná ročná kontrola elektrickej požiarnej signalizácie, nie je nutné vykonať dennú, mesačnú a štvrťročnú kontrolu, pripadajúcu na termín vykonania ročnej kontroly.

Denné, mesačné a štvrťročné kontroly alebo ich častí, ktoré nevykonáva ústredňa, môže vykonávať iba poučený zamestnanec zaškolený výrobcom alebo fyzickou osobou s osobitným oprávnením na montáž a opravy zariadení elektrickej požiarnej signalizácie.

Ročnú kontrolu môže vykonávať iba fyzická osoba s osobitným oprávnením na kontrolu zariadení elektrickej požiarnej signalizácie. Táto osoba je oprávnená vykonávať aj denné, mesačné a štvrťročné kontroly elektrickej požiarnej signalizácie.

Stav elektrickej požiarnej signalizácie zistený pri denných, mesačných a štvrťročných kontrolách sa zaznamenáva do prevádzkovej knihy s uvedením dátumu jej vykonania, mena a priezviska osoby, ktorá kontrolu vykonala. Táto osoba aj podpisuje záznam. Ak niektoré kontroly alebo ich časti vykonáva ústredňa, za záznam do prevádzkovej knihy možno považovať záznam z ústredne, ktorý je založený v prevádzkovej knihe.

O vykonaní ročnej kontroly elektrickej požiarnej signalizácie vystaví fyzická osoba s osobitným oprávnením na kontroly zariadení elektrickej požiarnej signalizácie doklad o vykonaní kontroly, v ktorom je potrebné uviesť najmä:

a) dátum vykonania kontroly,

b) číslo dokladu,

c) meno a priezvisko fyzickej osoby, ktorá má osobitné oprávnenie na kontrolu zariadení elektrickej požiarnej signalizácie,

d) číslo osobitného oprávnenia o odbornej spôsobilosti,

e) názov alebo obchodné meno vlastníka (užívateľa, prevádzkovateľa) elektrickej požiarnej signalizácie,

f) výrobcu a typ elektrickej požiarnej signalizácie,

g) stav elektrickej požiarnej signalizácie zistený vykonanou kontrolou,

h) podpis oprávnenej osoby, ktorá kontrolu vykonala.

Spôsob a postup vykonávania denných, mesačných, štvrťročných a ročných kontrol elektrickej požiarnej signalizácie určuje jej výrobca v sprievodnej dokumentácii.

Užívateľ (prevádzkovateľ) elektrickej požiarnej signalizácie je povinný umožniť osobe, vykonávajúcej kontrolu bezpečný a voľný prístup k jednotlivým častiam elektrickej požiarnej signalizácie.

6.3. Protipožiarna bezpečnosť elektrického zariadenia

Elektrickým zariadením je zariadenie na premenu akejkoľvek energie na elektrickú energiu, na prenos elektrickej energie, na premenu elektrickej energie na inú energiu alebo na akumuláciu elektrickej energie.

Vyhradením elektrickým zariadením je elektrické zariadenie, ktorého vykonávanie prehliadky, riadenie a vyhodnocovanie alebo vykonávanie opakovanej úradnej skúšky upravuje vyhláška č. 508/2009 Z. z. v platnom znení, ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia. Citovaná vyhláška neustanovuje požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť elektrického zariadenia.

Ostatným elektrickým zariadením je elektrické zariadenie, ktoré pracuje v rozsahu menovitých napätí do 50 V striedavého napätia a do 75 V jednosmerného napätia okrem vyhradených technických zariadení.

Zvyčajným prevádzkovým stavom je stav, počas ktorého zariadenie pracuje v rámci konštrukčných parametrov.

Občasným odborným dohľadom je preukázateľný dohľad odborne spôsobilou osobou a preukázateľne poverenou osobou, ktorá vykonáva kontrolu v intervaloch, stanovených v prevádzkovom predpise.

Kontrolou elektrického zariadenia z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti je činnosť, zameraná na preverenie jeho protipožiarnej bezpečnosti. Ak požadovaná činnosť vyžaduje osobitnú odbornú spôsobilosť, vykonáva ju osoba s požadovaným oprávnením.

Kontrola elektrického zariadenia sa vykonáva pred jeho prvým uvedením do prevádzky alebo po rekonštrukcii elektrického zariadenia.

Kontrola elektrického zariadenia sa vykonáva každých 12 mesiacov v obytných domoch, v objektoch a v priestoroch, v ktorých sú iba občasné pracovné miesta, v ktorých nie sú osoby pravidelne prítomné a kde sa zdržiavajú iba občas v niekoľkodňových intervaloch, spravidla len na účely kontroly, údržby alebo opravy.

Kontrola elektrického zariadenia sa vykonáva každých šesť mesiacov v objektoch a v priestoroch, v ktorých sa vykonáva iba administratívna činnosť.

Kontrola elektrického zariadenia sa vykonáva každé tri mesiace v ostatných objektoch alebo v priestoroch právnickej osoby alebo podnikajúcej fyzickej osoby, ak jej štatutárny orgán alebo zodpovedný zástupca neurčí, vzhľadom na nebezpečenstvo vzniku požiaru v týchto objektoch alebo priestoroch, kratšiu lehotu.

Kontrola elektrického zariadenia sa vykonáva osoba preukázateľne určená prevádzkovateľom elektrického zariadenia.

Kontrola elektrického zariadenia, ktorá sa primerane vzťahuje na všetky prostredia, má nasledovný obsah a rozsah:

Pri elektrickom zariadení umiestnenom v horľavých látkach alebo na horľavých látkach sa kontroluje, či:

a) elektrické zariadenie, ktoré je priamo namontované v horľavých látkach alebo na horľavých látkach vyhovelo bez osobitných opatrení predpísaným technickým požiadavkám a skúškam, určeným v technickej norme a je na takúto montáž označené podľa technickej normy,

b) elektrické zariadenie, ktoré nevyhovelo predpísaným technickým požiadavkám a skúškam a nie je na takúto montáž označené, nie je namontované do horľavých látok alebo na horľavé látky triedy reakcie na oheň A2, B,C,D,E a F,

c) montážou elektrického zariadenia do požiarnych deliacich konštrukcií nie je znížená požiarna odolnosť týchto konštrukcií,

d) vodiče, káble, inštalačné rúrky lišty, príchytky, vývodky a iné súčasti elektrických rozvodov bez elektrických spojov, montované priamo do horľavých látok alebo na horľavé látky triedy reakcie na oheň A2, B,C,D,E a F sú aspoň odolné proti šíreniu plameňa.

Pri prestupe elektrického rozvodu stavebnou konštrukciou sa kontroluje, či:

a) prestup elektrického rozvodu stavebnou konštrukciou je vyhotovený tak, aby prípadným poškodením elektrického rozvodu nevzniklo nebezpečenstvo vzniku požiaru,

b) prestup elektrického rozvodu požiarnou deliacou konštrukciou spĺňa technické požiadavky podľa technických noriem,

c) prestupové systémy, napr. inštalačné rúrky alebo lišty, ktorými je vyhotovený prestup elektrického rozvodu stavebnou konštrukciou, obsahujúcou v mieste prestupu materiály triedy reakcie na oheň A2, B,C,D,E a F, sú aspoň odolné proti šíreniu plameňa,

d) izolácia vodičov a káblov, ktorými je vytvorený prestup elektrického rozvodu stavebnou konštrukciou, obsahujúcou v mieste prestupu materiály triedy reakcie na oheň A2, B,C,D,E a F, je aspoň odolná proti šíreniu plameňa.

Pri zariadení na ochranu pred účinkami atmosférickej elektriny sa kontroluje, či:

a) je pre objekt alebo pre zariadenie zriadený bleskozvod ako ochrana pred účinkami atmosférickej elektriny,

b) je pre objekt alebo pre zariadenie zriadený vonkajší a vnútorný systém ochrany pred bleskom a pred účinkami atmosférickej elektriny,

c) sú súčasti bleskozvodu a vonkajšieho a vnútorného systému ochrany pred bleskom a pred účinkami atmosférickej elektriny udržiavané v riadnom technickom stave, ktorý zaručuje ich bezpečnosť, funkciu a spoľahlivosť,

d) vedenia a zvody bleskozvodu a vonkajšieho a vnútorného systému ochrany pred bleskom a pred účinkami atmosférickej elektriny nie sú v kontakte s horľavými materiálmi.

Pri spoji elektrického vodiča a kábla sa kontroluje, či:

a) spoj elektrických vodičov alebo káblov s jadrami s rozdielnych materiálov nie sú umiestnené v jednej svorke alebo v jednom prípojnom mieste, kde by mohla vzniknúť elektrochemická korózia,

b) ochrana jadier elektrických vodičov alebo káblov zodpovedá príslušnému prostrediu,

c) nie je vyhotovený spoj jadier elektrických vodičov alebo káblov iba mechanickým skrútením.

Okrem uvedených požiadaviek sa kontroluje, či:

a) istiaci prvok elektrického obvodu sa pri výmene nahradil prvkom s rovnakými parametrami,

b) je rozvádzač elektrickej energie prístupný na obsluhu a na bezpečné vypnutie elektrickej energie,

c) sa elektrické svietidlo nachádza v bezpečnej vzdialenosti od horľavých látok a či bezpečná vzdialenosť svietidla od horľavých látok je určená výrobcom svietidla; ak výrobca neurčil bezpečnú vzdialenosť, považuje sa za bezpečnú vzdialenosť, pri ktorej nespôsobí tepelný tok svetelného zdroja zohriatie horľavej látky na hodnotu teploty minimálne o 75°C nižšiu, ako je teplota vznietenia príslušnej horľavej látky,

d) sú pohyblivé prívody a šnúrové vedenia na podlahe umiestnené a zabezpečené tak, aby nevznikla možnosť poškodenia plášťa, izolácie alebo jadra pohyblivého prívodu pri obvyklom používaní, a či nie je prekážkou pri úniku osôb z daného priestoru, ak je poškodený alebo odpojený od napätia,

e) káblové systémy pre vybrané zariadenie a priestor spĺňajú technické požiadavky, ustanovené všeobecne záväzným predpisom,

f) prevádzka akumulátorovne a nabijárne spĺňa technické požiadavky, ustanovené technickou normou.

Ak sú vo verejnej práci aj priestory s nebezpečenstvom výbuchu, je potrebné rešpektovať aj požiadavky, kladené na kontrolu elektrického zariadenia v prostrediach s nebezpečenstvom výbuchu horľavých plynov a zabezpečiť aj vykonanie kontroly, či:

a) vyhotovenie, umiestnenie alebo prevádzka elektrického zariadenia nemôže spôsobiť výbuch horľavých plynov,

b) neizolované elektrické vedenie je pevne uložené a chránené umiestnením alebo krytom proti možnosti vzniku elektrického skratu, spôsobeného cudzími predmetmi; táto požiadavka sa netýka uzemňovacieho vedenia,

c) elektrické svietidlo spĺňa technické požiadavky, kladené na svietidlá, inštalované v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu,

d) je existujúce elektrické svietidlo vybavené ochranným košom alebo inou ochranou, ktorej vlastnosti spĺňajú technické požiadavky, kladené na svietidlá, inštalované v priestoroch s nebezpečenstvom výbuchu,

e) elektrické zariadenie nedosiahne vyššiu teplotu, ako je maximálna dovolená povrchová teplota, ustanovená technickou normou.

Dokumentáciu elektrického zariadenia tvoria:

a) sprievodná technická dokumentácia,

b) projektová dokumentácia,

c) prevádzková dokumentácia.

Sprievodnú technickú dokumentáciu elektrického zariadenia vypracováva výrobca zariadenia v rozsahu zodpovedajúcom charakteru zariadenia a technickým požiadavkám. Súčasťou sprievodnej technickej dokumentácie je aj návod na bezpečné používanie a na údržbu. V návode sú uvedené aj podmienky a požiadavky na vykonávanie kontrol a prehliadok. Na elektrickom zariadení môžu byť vyznačené technické požiadavky a údaje.

Projektovú dokumentáciu elektrického zariadenia tvorí projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia elektrického zariadenia. Ide o realizačný projekt, do ktorého sú vyznačené všetky zmeny, ku ktorým došlo v priebehu realizácie elektrického zariadenia. Túto dokumentáciu využíva prevádzkovateľ (užívateľ) elektrického zariadenia pri vykonávaní odborných prehliadok a odborných skúšok vyhradených technických zariadení.

Prevádzkovú dokumentáciu tvorí prevádzkový predpis na bezpečné prevádzkovanie, na vykonávanie kontroly, údržby a obsluhy elektrického zariadenia. Súčasťou prevádzkovej dokumentácie sú záznamy o vykonaných kontrolách a o zistených a odstránených nedostatkoch, o vykonaných prehliadkach a skúškach vyhradeného technického zariadenia a záznamy o vykonaných prehliadkach a skúškach ostatných elektrických zariadení podľa sprievodnej dokumentácie výrobcu.

Dokumentáciu elektrického zariadenia je povinný užívateľ (prevádzkovateľ) elektrického zariadenia uchovávať a zabezpečovať jej aktualizáciu počas životnosti elektrického zariadenia a na požiadanie ju predkladať orgánom štátneho požiarneho dozoru a kontrolnej skupine obce.

6.4. Voda na hasenie požiarov

Podmienky a požiadavky na zabezpečenie stavieb vodou na hasenie požiarov ustanovuje vyhláška č. 699/2004 Z. z.

V súhrnnej technickej správe projektovej dokumentácie pre stavebné povolenie sa uvádza, že potreba požiarnej vody je stanovená pre všetky požiarne úseky na 16,5 l/s. Táto potreba je zabezpečená spravidla z existujúcich hydrantov, umiestnených na verejnom vodovode.

Vnútorný požiarny vodovod sa pre požiarne úseky stavby, ktoré majú obostavaný priestor menší ako 1000 m³, nepožaduje.

Zdroje vody, ktoré poskytujú vodu na hasenie požiarov, musia byť schopné trvalo zabezpečovať potrebu vody na hasenie požiarov najmenej po dobu 30 minút.

Vonkajší vodovod na zásobovanie vodou na hasenie požiarov je zdroj vody, ktorý zabezpečuje pripojením odberného miesta spoľahlivé a dostatočné zásobovanie vodou na hasenie požiarov, ktorý umožňuje účinný zásah.

Verejný vodovod môže byť zdrojom vody na hasenie, ak zabezpečuje dostatočné množstvo vody na hasenie požiarov, má vybudované odberné miesto a hasenie požiaru vodou z verejného vodovodu je ekonomicky a technicky výhodnejšie ako zriadenie vonkajšieho požiarneho vodovodu.

Vonkajším požiarnym vodovodom je zdroj vody, ktorý je určený iba na zásobovanie vodou na hasenie požiarov. Súčasťou vonkajšieho požiarneho vodovodu môže byť čerpacia stanica alebo nádrž so stálou zásobou vody.

Vonkajší požiarny vodovod a verejný vodovod sa môže nahradiť iným zdrojom vody, ak sa požaduje menšie množstvo vody ako 20 l/s.

Pred uvedením dokončenej verejnej práce do užívania alebo do prevádzky je povinný stavebník (právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba) zabezpečiť vykonanie kontroly:

a) funkcie odberných miest,

b) voľného prístupu k odberným miestam,

c) stav označenia vonkajších odberných miest.

Vykonanie kontroly v uvedenom rozsahu je povinný zabezpečiť vlastník (užívateľ, prevádzkovateľ), ak je ním právnická osoba alebo podnikajúca fyzická osoba, po uvedení stavby do prevádzky alebo do užívania, minimálne raz za 12 mesiacov. Odporúčame tieto periodické kontroly vykonávať v súčinnosti s prevádzkovateľom verejného vodovodu.

O vykonaní pravidelných periodickýchkontrol sa vyhotovuje doklad, v ktorom sa uvádzajú výsledky kontrol a ich porovnanie s požadovanými parametrami.

6.5. Protipožiarna bezpečnosť pri montáži a prevádzkovaní palivových spotrebičov

Požiadavky a podmienky protipožiarnej bezpečnosti pri montáži a pri prevádzkovaní palivových spotrebičov ustanovuje vyhláška č. 401/2007 Z. z.

Spotrebič na plynné palivo musí byť pripojený k stabilnému plynovému potrubiu prívodným potrubím alebo tlakovou hadicou z materiálu odolného proti účinkom tepla, vyvíjaného spotrebičom na plynné palivo, inertného proti palivu a s požadovanou pevnosťou. Prívod sa inštaluje tak, aby spotrebič na plynné palivo nespôsobil zvýšenie jeho povrchovej teploty nad 40° C.

Od spotrebiča na plynné palivo, umiestneného v stavbe, možno odvádzať spaliny dymovodom priamo do ovzdušia, ak to jeho konštrukčné vyhotovenie dovoľuje a ak má takú vlastnosť overenú pri posudzovaní zhody. Tým nie sú dotknuté ustanovenia predpisu o zdrojoch znečisťovania ovzdušia.

Spotrebič alebo dymovod možno inštalovať len v bezpečnej vzdialenosti od okolitých stavebných konštrukcií z materiálov triedy reakcie na oheň B, C, D, E alebo F. Bezpečnú vzdialenosť určuje výrobca spotrebiča na základe skúšky a je uvedená v sprievodnej technickej dokumentácii spotrebiča. Ak nie je bezpečná vzdialenosť uvedená v sprievodnej dokumentácii spotrebiča, platí pre spotrebiče na plynné palivo hodnota 200 mm vo všetkých smeroch.

Do priestoru, vymedzeného bezpečnostnými vzdialenosťami od spotrebiča a od dymovodu nie je možné ukladať predmety zo stavebných materiálov triedy reakcie na oheň B, C, D, E alebo F a iné horľavé predmety alebo horľavé látky.

Spotrebič na plynné palivo možno prevádzkovať iba ak je v požadovanom technickom stave a za podmienok ustanovených v dokumentácii spotrebiča.

Pri prevádzkovaní spotrebiča na plynné palivo sa musí vykonávať dozor nad jeho prevádzkou. Bez dozoru možno prevádzkovať iba taký spotrebič, ktorého konštrukčné vyhotovenie to dovoľuje, a ak prevádzka bez dozoru je v súlade s technickou dokumentáciou spotrebiča.

Ak sa v priestore, v ktorom je umiestnený spotrebič, určený do základného prostredia, vykonávajú práce alebo činnosti, ktoré majú za následok dočasnú zmenu prostredia, napríklad manipulácia s horľavými kvapalinami, práce s náterovými látkami alebo lepenie podláh, musí byť spotrebič počas vykonávania týchto prác alebo činností odstavený z prevádzky a ďalej je možné ho používať až po dôkladnej výmene vzduchu v priestore, najskôr však po 30 minútach od skončenia prác alebo činností.

V spotrebiči na plynné palivo možno používať iba plynné palivo, na ktoré je spotrebič konštrukčne vyhotovený a ktoré je určené v technickej norme. Uvedená požiadavka sa vzťahuje aj na zakurovanie.

V prípadoch, uvedených v návode na používanie alebo po zistení úniku plynného paliva zo spotrebiča na plynné palivo, musí byť spotrebič bez zbytočného odkladu odstavený z prevádzky a nesmie sa používať dovtedy, kým nie je porucha odstránená.

Súčasťou prevádzkovania spotrebiča je aj vykonávanie jeho údržby. V návode na používanie určuje výrobca spotrebiča obsah a rozsah údržby spotrebiča v súlade s požiadavkami príslušnej technickej normy. Ak nie je pre spotrebič vydaná technická norma, určí obsah a rozsah údržby spotrebiča jeho výrobca.

6.6. Protipožiarna bezpečnosť pri výstavbe a pri používaní komínov a dymovodov

Spalinová cesta spotrebiča musí byť navrhnutá a vyhotovená tak, aby komín a dymovod spoľahlivo odvádzali spaliny od pripojeného spotrebiča do vonkajšieho prostredia a aby sa nadmerne nezužoval vnútorný prierez spalinovej cesty konštrukčnými prvkami alebo pevnými usadeninami spalín. Komín a dymovod musia byť navrhnuté a vyhotovené tak, aby sa v nich mohla vykonávať kontrola a čistenie.

Riešenie stavebného objektu musí poskytovať bezpečný prístup ku komínu, k dymovodu a k ich čistiacim otvorom. Ak je čistiacim otvorom ústie komína, je potrebné zaistiť bezpečný prístup k tomuto ústiu. V stavbách na bývanie skupiny B musí byť komín umiestnený tak, aby bol prístup ku komínu, ktorý je vedený vnútornými priestormi stavby, zabezpečený zo spoločných priestorov. Prístup k tomuto komínu nie je možné zabezpečiť cez priestory bytov. Na výstavbu komína a dymovodu sa používajú nehorľavé materiály s porovnateľnou životnosťou, na akú je navrhnutá stavba, ktorej je súčasťou.

Komín musí byť vyhotovený ako viacvrstvový s komínovou vložkou tepelne a dilatačne oddelenou od komínového plášťa a rozmerovo a tvarovo stálou. Jednovrstvový komín možno navrhnúť a vyhotoviť iba v občasne užívaných stavbách.

Komínová vložka sa vyhotovuje z materiálov triedy reakcie na oheň A1, životnosť ktorej nie je kratšia ako životnosť pripájaného palivového spotrebiča, najmenej však 15 rokov, alebo z materiálov, ktoré sú určené príslušnou technickou normou.

Výrobca alebo zhotoviteľ komína musí označiť komín štítkom, ktorý sa umiestňuje na komínovom plášti v blízkosti kontrolného otvoru alebo čistiaceho otvoru, alebo na inom ľahko prístupnom mieste.

Ak umiestnenie otvorov na kontrolu, na čistenie a na meranie v komíne nie je určené v projektovej dokumentácii, určí ich umiestnenie zhotoviteľ komína. Vzájomná vzdialenosť otvorov na kontrolu a na čistenie v komíne s prierezom dymovej cesty menej ako 0,1 m² môže byť maximálne 6 m.

Otvory na kontrolu a na čistenie v komíne musia byť uzatvorené komínovými dvierkami zo stavených materiálov triedy reakcie na oheň A1, vyhotovenými podľa príslušnej technickej normy, okrem spalinovej cesty vyhotovenej z plastu, v ktorej možno tieto otvory uzavrieť dvojitými dvierkami z plastu.

Otvory na meranie v komíne musia byť uzatvorené prírubami, ktoré sa vyhotovujú z materiálov triedy reakcie na oheň A1.

Dymovod k spotrebiču musí byť zostavený a upevnený tak, aby sa náhodne a samovoľne neuvoľnil. Rúry, ktorých spoje nie sú zaistené, sa zasúvajú do seba aspoň na 0,4 násobok priemeru rúry, najmenej však na 60 mm. Hĺbka zasunutia rúr, ktorých spoje sú zaistené, sa určí podľa príslušnej technickej normy.

Čistenie a kontrola komína sa vykonáva:

a) posúdením umiestnenia materiálov triedy reakcie na oheň B, C, D, E alebo F a horľavých predmetov v nadväznosti na konštrukčné vyhotovenie komína, dymovodu a spotrebiča,

b) kontrolou telies komína, dymovodu a spotrebiča najmä z hľadiska spoľahlivej funkcie spalinovej cesty,

c) vykonávaním čistiacich prác najmä so zameraním na odstránenie pevných usadenín spalín v spalinovej ceste a v priestore prestupu spalín od spaľovacej komory k dymovému hrdlu,

d) kontrolou voľného prístupu a bezpečného prístupu ku komínu a k dymovodu, k ich čistiacim miestam a k spotrebiču.

Čistenie a kontrolu komína môže vykonávať iba osoba s odbornou spôsobilosťou kominár, ktorá pri vykonávaní svojej činnosti osvedčuje pravosť ňou vyhotovených písomností odtlačkom svojej pečiatky a vlastnoručným podpisom.

O vykonaní čistenia a kontroly alebo dymovodu vyhotovuje odborne spôsobilý kominár doklad o vykonaní čistenia a kontroly komína alebo dymovodu. Nedostatky, ktoré neohrozujú protipožiarnu bezpečnosť stavby alebo zdravie a životy osôb alebo zvierat sa uvedú v doklade o vykonaní čistenia a kontroly komína alebo dymovodu, so stanovením lehoty na ich odstránenie.

Preskúšanie komína sa vykonáva:

a) skúškou plynotesnosti konštrukcie, vytvárajúcej spalinovú cestu,

b) posúdením vhodnosti výrobkov, z ktorých je vyhotovený komín, stavu komína a umiestnenia konštrukcií a materiálov triedy reakcie na oheň B, C, D, E alebo F v blízkosti komína, dymovodu a spotrebiča v nadväznosti na protipožiarnu bezpečnosť stavby,

c) kontrolou vymetacích zariadení a čistiacich zariadení na odstraňovanie pevných usadenín spalín otvorom na čistenie a na kontrolu komína a dymovodu.

Preskúšanie komína môže vykonávať iba osoba s odbornou spôsobilosťou revízny technik komínov, ktorá pri vykonávaní svojej činnosti osvedčuje pravosť ňou vyhotovených písomností odtlačkom svojej pečiatky a vlastnoručným podpisom.

O vykonaní preskúšania komína vyhotovuje odborne spôsobilý revízny technik komínov doklad o preskúšaní komína.

Ak sa pri čistení a kontrole komína alebo dymovodu alebo pri preskúšaní komína zistia nedostatky, ktoré ohrozujú protipožiarnu bezpečnosť stavby alebo zdravie a životy osôb alebo zvierat, musí osoba, ktorá tieto činnosti vykonala, oznámiť túto skutočnosť bez zbytočného odkladu obci alebo miestne príslušnému orgánu, vykonávajúcemu štátny protipožiarny dozor. Takýto komín sa až do odstránenia zistených nedostatkov nesmie používať.

Doklad o vykonaní čistenia a kontroly komína alebo dymovodu alebo doklad o vykonaní preskúšania komína sa vydáva na účely kontroly a predkladá sa na požiadanie obci alebo miestne príslušnému orgánu, vykonávajúcemu štátny protipožiarny dozor.

Osoba, vykonávajúca čistenie, kontrolu a preskúšanie komínov musí mať vyhovujúce nástroje, prístroje a zariadenia.

Komín sa musí udržiavať v dobrom technickom stave a musí byť zabezpečená jeho pravidelná kontrola a čistenie.

Komín sa musí počas prevádzky čistiť a kontrolovať minimálne v týchto lehotách:

a) ak sú na komínové teleso pripojené spotrebiče o celkovom tepelnom výkone do 50 kW, raz za:

  • šesť mesiacov, ak sú do komína pripojené spotrebiče na plynné palivá a ak ide o komín bez vložky,

  • dvanásť mesiacov, ak sú do komína pripojené spotrebiče na plynné palivá a ak ide o komín s vložkou,

b) ak sú na komínové teleso pripojené spotrebiče o celkovom tepelnom výkone nad 50 kW, raz za šesť mesiacov, ak sú do komína pripojené spotrebiče na plynné palivá.

Sadze a kondenzát, nahromadené v zbernej časti komínového telesa, sa musia vyberať pri každom čistení komína.

Na čistenie a na kontrolu dymovodu, ktorým sa spaliny odvádzajú priamo do ovzdušia sa vzťahujú primerane ustanovenia na čistenie a na kontrolu komínov.

6.7. Prevádzkovanie a kontroly požiarnych uzáverov

Podmienky a požiadavky prevádzkovania a kontroly požiarnych uzáverov ustanovuje vyhláška č. 478/2008 Z. z.

Požiarnym uzáverom sa rozumie:

a) dverová zostava s pohyblivou konštrukciou, uzatvárajúcou trvalý otvor v požiarnej deliacej konštrukcii, určený najmä na prechod osôb alebo dopravných prostriedkov, ktorá v uzavretom stave:

  • bráni šíreniu tepla, obmedzuje šírenie tepla alebo bráni prenosu plameňa (požiarne odolné dvere),

  • bráni prieniku dymu (dymotesné dvere),

  • bráni šíreniu tepla a prieniku dymu, obmedzuje šírenie tepla a bráni prieniku dymu alebo bráni prenosu plameňa a prieniku dymu (kombinované dvere),

b) oknová zostava s pohyblivou konštrukciou s priehľadným materiálom alebo s priesvitným materiálom, uzatvárajúcou trvalý otvor v požiarnej deliacej konštrukcii, určený najmä na prechod svetla, ktorá v uzavretom stave:

  • bráni šíreniu tepla, obmedzuje šírenie tepla alebo bráni prenosu plameňa (požiarne odolné okno),

  • bráni prieniku dymu (dymotesné okno),

  • bráni šíreniu tepla a prieniku dymu, obmedzuje šírenie tepla a bráni prieniku dymu alebo bráni prenosu plameňa a prieniku dymu (kombinované okno),

c) zostava klapky s pohyblivou konštrukciou, uzatvárajúcou trvalý otvor v požiarnej deliacej konštrukcii, cez ktorú prechádza potrubie vetracieho systému, zaisťujúceho dodávku alebo výmenu vzduchu, alebo uzatvárajúcou potrubie s požiarnou odolnosťou vetracieho systému zaisťujúceho dodávku alebo výmenu vzduchu, ktorá v uzavretom stave:

  • bráni šíreniu tepla, obmedzuje šírenie tepla alebo bráni prenosu plameňa (požiarne odolná klapka),

  • bráni prieniku dymu (dymotesná klapka),

  • bráni šíreniu tepla a prieniku dymu, obmedzuje šírenie tepla a bráni prieniku dymu alebo bráni prenosu plameňa a prieniku dymu (kombinovaná klapka).

Požiarne odolné dvere, dymotesné dvere alebo kombinované dvere tvorí najmä pohyblivá konštrukcia, ktorou je dverné krídlo, sústava panelov alebo zvinovacia roleta, kotviace prvky, rám alebo zárubňa, kovanie dverí, zatváracie zariadenie, koordinátor, bezpečnostný mechanizmus, zariadenie nastavajúce alebo udržiavajúce

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: