Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Komentár k stavebnému zákonu § 76 - § 84 Kolaudácia stavieb

26.9.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

Komentár k stavebnému zákonu § 76 - § 84 Kolaudácia stavieb

Ing. Vasil Ivanov; JUDr. Martina Jenčová

Kolaudácia stavieb

§ 76

(1) Dokončenú stavbu, prípadne jej časť spôsobilú na samostatné užívanie alebo tú časť stavby, na ktorej sa vykonala zmena alebo udržiavacie práce, pokiaľ tieto stavby vyžadovali stavebné povolenie, možno užívať len na základe kolaudačného rozhodnutia.

(2) Dokončené terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce sa kolaudujú len v prípadoch, že to stavebný úrad určil pri ich povolení.

(3) Kolaudačné rozhodnutie sa vyžaduje aj pre jednoduché stavby, ich prístavby a nadstavby, ktoré postačilo ohlásiť podľa § 55 ods. 2 písm. a).

(4) Kolaudačné rozhodnutie sa nevyžaduje na reklamné stavby, na ktorých najväčšia informačná plocha má veľkosť od 3 m² do 20 m²”.


§ 76

Zákon ustanovuje, že dokončenú stavbu alebo dokončenú časť stavby, ktorá je spôsobilá na samostatné užívanie (prevádzkovanie), možno užívať alebo prevádzkovať iba na základe kolaudačného rozhodnutia, uvedených v ods. 2.

Odporúčame upresniť znenie ods. 1 v tom zmysle, že dokončenú stavbu alebo jej časť, ktorá je spôsobilá na samostatné užívanie (prevádzkovanie), možno užívať alebo prevádzkovať iba so súhlasom stavebného úradu. Tento súhlas nemusí mať vždy formu kolaudačného rozhodnutia, ale môže byť vydaný rozhodnutím o časovo obmedzené povolenie na predčasné užívanie (§ 83) alebo rozhodnutím o povolenie na začatie skúšobnej prevádzky (§ 84 ods. 1).

Podstatnou podmienkou kolaudácie je dokončenie stavby alebo jej časti, spôsobilej na samostatné užívanie. Preto je nevyhnutné, aby pre potreby kolaudácie bol pripravený doklad o odovzdaní a prevzatí stavby.

Kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka. V § 17 zákona č. 453/2000 Z. z. je uvedený podrobne obsah návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia, zoznam dokladov, ktoré sa k tomuto návrhu pripoja, a tiež zoznam dokladov, ktoré stavebník predloží na ústnom pojednávaní, spojenom s miestnym zisťovaním.

Ak boli pre stavbu vydané viaceré stavebné povolenia, aj také ktoré vydávajú špeciálne stavebné úrady, musí stavebník predložiť ku kolaudácii aj kolaudačné rozhodnutia, ktoré vydali špeciálne stavebné úrady. Napr. pri kolaudácii stavby pozemného staviteľstva musia byť predložené kolaudačné rozhodnutia na vodné stavby a na komunikácie. Bez týchto objektov (stavieb) nie je možné užívať alebo prevádzkovať stavbu pozemného staviteľstva (budovu).


Ust. § 76 upravuje otázku kolaudačného konania, hlavne sa venuje vymedzeniu, pre ktoré stavby sa kolaudačné rozhodnutie vyžaduje, a pre ktoré nie. V zásade však možno povedať, že stavbu možno užívať až po tom, ako pozitívne prešla kolaudačným konaním a bolo vydané kolaudačné rozhodnutie. Pokiaľ ide o terénne úpravy, tieto sa nemusia vždy kolaudovať. Zákon stanovuje túto povinnosť iba vtedy, ak bola vopred daná, ak stavebný úrad túto povinnosť stavebníkovi uložil už v stavebnom povolení. Kolaudovať nie je potrebné reklamné stavby, ak spĺňajú zákonné predpoklady – ich informačná plocha má od 3 m2 a nepresahuje 20 m2.


Ak chceme stavbu obývať, musíme mať na to povolenie. To má podobu kolaudačného rozhodnutia. Toto sa však vyžaduje nielen, ak sme postavili novú stavbu, ale aj vtedy, ak sa na budove vykonali udržiavacie práce, ktoré je potrebné skolaudovať. Je preto potrebné, aby sme sa obrátili na stavebný úrad so žiadosťou o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Toto rozhodnutie nám následne akoby uvedie stavbu do života a túto je možné užívať. Pokiaľ z nejakých dôvodov nie je možné kolaudačné konanie na našej strane, zákon pozná ešte iný inštitút a to povolenie na predčasné užívanie stavby.

§ 77

Kolaudačné konanie vykonáva stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie alebo povolil terénne úpravy, ťažobné a im podobné alebo s nimi súvisiace práce.


Výsledkom kolaudačného konania je kolaudačné rozhodnutie. To však nevydáva stavebný úrad tzv. od stola, predchádza mu overenie priamo na mieste – či bola stavba, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie, postavená v súlade s overenou projektovou dokumentáciou, resp. či je stavba v súlade s územným plánom. Stavbu, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie, možno užívať až po vydaní kolaudačného rozhodnutia. Kolaudačné konanie sa realizuje na žiadosť stavebníka, ktorú adresuje príslušnému stavebnému úradu. Tým je stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie, teda úrad, v obvode ktorého sa stavba nachádza.


Po tom, ako sme stavbu dokončili je potrebné obrátiť sa na stavebný úrad, a to so žiadosťou o vydanie kolaudačného rozhodnutia. Žiadosť musí byť písomná, so všetkými potrebnými prílohami (sú to najmä: stavebné povolenie, list vlastníctva, stavebný denník, geometrický plán so zameraním stavby). Stavebný úrad si môže, v rámci konkrétneho prípadu, vyžiadať osobitné prílohy, preto je potrebné nevychádzať zo všeobecného, ale priamo sa na príslušnom stavebnom úrade vopred informovať. Ten nám zároveň poskytne aj formulár žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia.

§ 78

(1) Účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

(2) Ak stavebný úrad zlúči s kolaudačným konaním konanie o zmene stavby pred dokončením, sú účastníkmi konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa zmena mohla dotýkať.


§ 78

Ak stavba bola realizovaná v súlade s podmienkami stavebného povolenia nie sú dôvody, aby stavebník nemohol túto stavbu užívať (prevádzkovať). Preto sú účastníkmi kolaudačného konania stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená.

V prípade, že pri uskutočňovaní stavby dochádza k zmene oproti dokumentácii, ktorá bola overená v stavebnom konaní a ak nejde o podstatné zmeny, môže rozhodnúť stavebný úrad, že spojí konanie o zmene stavby s kolaudačným konaním. V takomto prípade sú účastníkmi kolaudačného konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých by sa mohla zmena dotknúť. 

Ust. § 78 presne vymedzuje okruh účastníkov kolaudačného konania, pričom pamätá aj na prípady, kedy sám stavebník nie je vlastníkom pozemku, na ktorom stojí jeho stavba. Zákon upravuje aj prípady, kto je účastníkom tohto typu konania vtedy, ak sa zlúči s konaním o zmene stavby pred dokončením. O zmenu stavby pred dokončením žiada stavebník, pokiaľ sa chce odchýliť od podmienok uvedených v stavebnom rozhodnutí. Zaraďujeme sem aj prípad svojpomocnej stavby a zmeny stavebného dozoru. Zlúčenie týchto typov konaní prichádza do úvahy iba rozhodnutím stavebného úradu. 

Stavbu môžeme realizovať aj na pozemku, ktorého nie sme vlastníkmi. V takom prípade sa však vyžaduje súhlas vlastníka pozemku v podobe dohody o jeho užívaní. S vlastníkom pozemku potom uzatvoríme zmluvu o užívaní pozemku podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Táto zmluva sa odporúča uzatvoriť písomne. V zmluve o užívaní pozemku si vlastník môže určiť podmienky využívania pozemku a tieto musí stavebník dodržať. Aj z toho dôvodu na kolaudáciu našej stavby stavebný úrad prizve aj vlastníka pozemku, ten má postavenie účastníka konania.

§ 79

(1) Kolaudačné konanie sa začína na návrh stavebníka.

(2) Návrh na kolaudáciu stavby sa podáva písomne. V návrhu sa uvedie označenie a miesto stavby, terénnych úprav alebo miesto ťažobných prác, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo terénnych úprav, alebo ťažobných prác vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby a údaj o tom, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania.


§ 79

Oprávnenie na podanie návrhu na kolaudáciu má iba stavebník. Návrh podáva stavebník písomnou formou. Zákon ustanovuje údaje, ktoré musí návrh obsahovať.

Vo vyhláške č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona je uvedený podrobný obsah návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia a zoznam dokladov, ktoré stavebník prikladá k tomuto návrhu.

Návrh na vydanie kolaudačného rozhodnutia obsahuje

- meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) stavebníka,

- označenie a miesto stavby,

- dátum a číslo stavebného povolenia alebo povolenia na zmenu stavby pred jej dokončením,

- predpokladaný termín dokončenia stavby,

- termín úplného vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby,

- údaj o tom, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania.

K návrhu na vydanie kolaudačného rozhodnutia sa podľa potreby pripoja tieto doklady a dokumenty

- opis a odôvodnenie vykonaných odchýlok od územného rozhodnutia a stavebného povolenia,

- doklad o zabezpečení vypracovania výsledného operátu merania a zobrazenia predmetov skutočného vyhotovenia stavby, pri podzemných sieťach technického vybavenia ešte pred zakrytím, ak ide o stavbu, na ktorej zabezpečujú geodetické činnosti oprávnení geodeti a kartografi,

- geometrický plán podľa predpisov o katastri nehnuteľností,

- rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia dotknutých orgánov.

V zmysle usmernenia bývalého Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky k uplatňovaniu § 14 zákona č. 555/2005 Z. z.o energetickej hospodárnosti budov v platnom znení ( ďalej len zákon č. 555/2005 Z. z.), ktorý ustanovuje, že povinnosť energetickej certifikácie sa vzťahuje

- na novú budovu a na významne obnovovanú existujúcu budovu, ktorých kolaudačné konanie sa začalo po 1. januári 2008,

- na budovu predávanú alebo prenajímanú po 1. januári 2008

možno konštatovať:

1. V súlade so znením § 43d Stavebného zákona musí stavba po celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby, medzi ktoré patrí aj energetická úspora a ochrana tepla stavby.

2. V zmysle ustanovení § 47d ods. 7Stavebného zákona sa musí stavba a jej zariadenia na vykurovanie, na ochladzovanie, na vetranie a na prípravu teplej vody navrhnúť a zhotoviť z hľadiska energetickej úspornosti a ochrany tepla stavby tak, aby energia, spotrebovaná na ich prevádzku bola minimálna vzhľadom na klimatické podmienky, na umiestnenie stavby a na požiadavky jej užívateľov.

3. V zmysle ustanovení § 79 Stavebného zákona a § 17 ods. 2 písm. f) zákona č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Stavebného zákona, pripojí stavebník k  návrhu ne vydanie kolaudačného rozhodnutia aj doklady o splnení základných požiadaviek na stavby, t.j. vrátane dokladov o energetickej hospodárnosti budov.

4. Stavebník musí predložiť v kolaudačnom konaní, začatom po 1. januári 2008 pre budovu, vymedzenú podľa zákona č. 555/2005 Z. z. energetický certifikát, alebo písomný doklad, potvrdený zástupcom štatutárneho orgánu prevádzkovateľa živnosti na tepelnú ochranu stavebných konštrukcií a budov, alebo oprávnenej osoby na energetickú certifikáciu podľa § 6 ods. 2 písm. a) zákona č. 555/2005 Z. z., s potvrdením termínu vypracovania energetického certifikátu, ktorý preukazuje, že oprávnená osoba nevedela vypracovať energetický certifikát do termínu kolaudačného konania. Zoznam oprávnených osôb na energetickú certifikáciu je dostupný na e – mailovej adrese www.sksi.sk .

5. Stavebný úrad môže na základe písomného dokladu podľa bodu 4 stanoviť primeranú lehotu na odstránenie tohto nedostatku, najviac šesť mesiacov podľa veľkosti a kategórie budovy. V takomto prípade môže stavebný úrad v zmysle ustanovení § 82 ods. 2 Stavebného zákona, pokiaľ sú splnené ostatné podmienky a požiadavky v kolaudačnom konaní, vydať kolaudačné rozhodnutie.

6. Nepredloženie energetického certifikátu v kolaudačnom konaní, pokiaľ nebude dostatok oprávnených osôb na energetickú certifikáciu, možno kvalifikovať ako nedostatok, ktorý neohrozuje zdravie a bezpečnosť osôb a nebráni riadnemu a nerušenému užívaniu stavby s tým, že v kolaudačnom rozhodnutí sa určí primeraná lehota na odstránenie tohto nedostatku, t.j. na predloženie energetického certifikátu.

7. Súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 555/2005 Z. z. musia byť v projektovej dokumentácii stavby, predkladanej k žiadosti o vydanie stavebného povolenia nových budov a existujúcich budov, ktoré sa významne obnovujú, definované minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť a výsledok energetického posudku musí byť uvedený v Súhrnnej technickej správe, ktorá je súčasťou projektu pre stavebné povolenie. Energetický posudok sa vypracováva podľa § 2 zákona č. 625/2006 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon v rozsahu § 4 až 11 zákona č. 555/2005 Z. z. .

Kolaudačné konanie predstavuje tzv. návrhové konanie, stavebný úrad ho nezačne tzv. z vlastnej moci, ale vždy až na návrh oprávnenej osoby. Tou je stavebník, pričom návrh môže podať aj prostredníctvom svojho zástupcu, pokiaľ sa ten preukáže platnou plnou mocou. Návrh na kolaudáciu je potrebné podať písomne, najlepšie osobne, poštou alebo do elektronickej dátovej schránky obce, pod ktorú stavebný úrad spadá (/ten stavebný úrad, ktorý vydal stavebné povolenie). Stavebný zákon stanovuje, čo má návrh obsahovať, pokiaľ niektorú z náležitostí neobsahuje, stavebný úrad vyzve navrhovateľa – stavebníka na jej doplnenie.

Pokiaľ podáme návrh na kolaudáciu, ktorý nespĺňa všetky podmienky, t.j. neobsahuje všetky náležitosti, je potrebné návrh doplniť. V doplnení je potrebné uviesť označenie stavebníka, čo sa dopĺňa (čiže návrh na kolaudáciu z určitého dňa, ktorý bol v určitý deň doručený stavebnému úradu) a čo sa dopĺňa. Toto doplnenie tiež musí byť podpísané a datované, pričom sa rovnako ako návrh podáva písomne. Na ústne doplnenie návrhu na kolaudáciu sa neprihliada.

§ 80

(1) Stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie, a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním.

(2) V oznámení o začatí kolaudačného konania upozorní stavebný úrad účastníkov a dotknuté orgány , že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.

(3) Stavebný úrad prizve na kolaudačné konanie projektanta a ak ide o stavbu uskutočnenú svojpomocou aj osobu, ktorá vykonáva stavebný dozor. Ak je to účelné, prizve aj zhotoviteľa stavby alebo inú osobu.


§ 80

Zákon ustanovuje, že stavebný úrad oznámi účastníkom konania, obci, ak nie je stavebným úradom príslušným na kolaudačné konanie, a dotknutým orgánom začatie kolaudačného konania najmenej 10 pracovných dní pred ústnym pojednávaním spojeným s miestnym zisťovaním.

Ak pri stavebnom konaní mohol rozhodnúť stavebný úrad v prípade, že sú mu dobre známe pomery staveniska a ak žiadosť poskytovala dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby, že upustí od miestneho zisťovania, v kolaudačnom konaní nie je táto možnosť prípustná. Ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním sa uskutoční pri kolaudácii každej stavby.

Analogický s postupom pri stavebnom konaní upozorní stavebný úrad účastníkov konania a dotknuté orgány, že námietky a stanoviská môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne.

Ak sa rozhodne stavebný úrad prizvať na kolaudačné konanie projektanta, zhotovitelia stavby alebo stavebný dozor (v prípade jednoduchej stavby zhotovovanej svojpomocou) alebo iné osoby, nemajú prizvané osoby postavenie účastníkov kolaudačného konania.

K ústnemu pojednávaniu, ktoré je spojené s miestnym zisťovaním pripraví stavebník tieto doklady

- doklady o vytýčení priestorovej polohy stavby,

- doklady o výsledkoch predpísaných skúšok a meraní,

- doklady o spôsobilosti prevádzkových zariadení na plynulú a bezpečnú prevádzku,

- správu o výsledku komplexného vyskúšania,

- ak bola vykonaná skúšobná prevádzka doklady o jej vyhodnotení,

- projektovú dokumentáciu overenú stavebným úradom v stavebnom konaní alebo v konaní o povolení zmeny stavby pred jej dokončením,

- výkresovú dokumentáciu s vyznačením zmien ku ktorým došlo počas uskutočňovania stavby,

- doklady o preukázaní zhody stavebných výrobkov,

- stavebné denníky,

- ďalšie doklady, uvedené v podmienkach stavebného povolenia.

§ 81

(1) V kolaudačnom konaní stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

(2) Ak v priebehu uskutočňovania stavby dôjde k zmene technických predpisov, podľa ktorých bola spracovaná projektová dokumentácia, prihliada na ne stavebný úrad len vtedy, pokiaľ sa ich ustanovenia vzťahujú aj na stavby projektované a uskutočňované pred ich účinnosťou.

(3) Ak stavebný úrad pri kolaudačnom konaní zistí na stavbe závady brániace jej užívaniu, určí lehotu na ich odstránenie a preruší konanie.

(4) S kolaudačným konaním sa môže spojiť konanie o zmene stavby (§ 68), pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní.


§ 81

V kolaudačnom konaní skúma stavebný úrad, či stavba bola riadne dokončená, pretože kolaudovať možno iba dokončenú stavbu. Ďalej zisťuje stavebný úrad, či stavba bola realizovaná podľa dokumentácie, overenej v stavebnom konaní a či boli dodržané podmienky stavebného povolenia.

V kolaudačnom konaní skúma stavebný úrad aj podmienky užívania stavby, najmä z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a bezpečnosti technických zariadení.

Odporúčame, aby stavebník pripravil pre potreby kolaudačného konania písomný prehľad o splnení jednotlivých podmienok stavebného povolenia, v ktorom uvedie aj spôsob ako boli tieto podmienky splnené. Týmto sa zracionalizuje priebeh kolaudačného konania.

Veľmi dôležité je ustanovenie Stavebného zákona, že ak v priebehu uskutočňovania stavby dôjde k zmene technických predpisov, podľa ktorých bola spracovaná projektová dokumentácia, prihliada na ne stavebný úrad len vtedy, pokiaľ sa ich ustanovenia vzťahujú aj na stavby projektované a uskutočňované pred ich účinnosťou.

Ak stavebný úrad zistí v kolaudačnom konaní  skutočnosti, ktoré bránia užívaniu (prevádzkovaniu) stavby, určí stavebný úrad lehotu na odstránenie závad a preruší kolaudačné konanie.

V súlade s ustanoveniami § 68 môže stavebný úrad spojiť s kolaudačným konaním aj konanie o zmene stavby, pokiaľ sa skutočné realizovanie podstatne neodchyľuje od dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní. V nadväznosti na ustanovenia § 78 sú v takomto prípade účastníkmi kolaudačného konania aj tí účastníci stavebného konania, ktorých sa zmena môže dotýkať.

§ 81a

(1) Stavebný úrad spíše o ústnom pojednávaní protokol, ktorý obsahuje

a) označenie stavby,

b) zistenie, či sa dodržali podmienky územného rozhodnutia a stavebného povolenia a či sa vyhovelo všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu,

c) porovnávanie skutočného realizovania dokončenej stavby s projektovou dokumentáciou overenou stavebným úradom,

d) súpis zistených odchýlok od skutočného realizovania stavby, prípadne odkaz na podklady kolaudačného rozhodnutia,

e) námietky účastníkov konania,

f) stanoviská dotknutých orgánov.

(2) Protokol podľa odseku 1 môže stavebný úrad nahradiť jednoduchým záznamom, najmä ak sa stavba dokončila v súlade s overenou dokumentáciou, ak nie sú zistené odchýlky od skutočného realizovania stavby a neboli podané námietky účastníkov konania.


Kolaudačné konanie prebieha priamo „na mieste”, kedy stavebný úrad prostredníctvom svojho zástupcu prihliada najmä na to, či sa stavba zrealizovala v súlade s vydaným stavebným povolením, a či spĺňa technické požiadavky. Pokiaľ došlo k odchýlkam od projektovej dokumentácie, stavebný úrad sa venuje aj týmto skutočnostiam. Kolaudačné konanie má podobu ústneho pojednávania, o jeho priebehu sa spíše tzv. protokol alebo záznam, a to podľa toho či konanie prebehlo „hladko” alebo nie. Záznam postačuje vtedy, ak sa stavba realizovala prísne v súlade s overenou projektovou dokumentáciou, bez odchýlok a pokiaľ žiaden z účastníkov konania nepodal námietky. V takom prípade môže (ale nemusí) stavebný úrad využiť inštitút záznamu.


Ak má naša stavba určité odchýlky od overenej projektovej dokumentácie, pri podávaní žiadosti o vydanie kolaudačného rozhodnutia musíme tieto odchýlky spomenúť a tiež tieto zmeny stavebnému úradu zdôvodniť. V opačnom prípade sa nám môže stavebné konanie – kolaudácia zbytočne predĺžiť. Ak by sme totiž odchýlky stavebnému úradu nespomenuli, kolaudačné konanie preruší a určí lehotu na odstránenie odchýlok. Pokiaľ sme sa od overenej dokumentácie odchýlili, je potrebné sa najskôr na tom – danom stavebnom úrade vopred informovať, čo bude stavebný úrad potrebovať – či postačí iba odchýlky v žiadosti spomenúť a zdôvodniť alebo bude potrebný aj projekt skutočných zmien.

§ 81b

Kolaudačné rozhodnutie sa nevydá, ak nie je zaistená bezpečnosť a ochrana zdravia ľudí a životného prostredia, ako aj riadne užívanie stavby na určený účel, najmä ak

a. nie je podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní zabezpečené vykurovanie stavby a pripojenie na rozvod vody, elektriny a na kanalizačnú sieť,

b. nie je zaistená bezpečná a plynulá prevádzka výťahov podľa overenej dokumentácie,

c. nie je zaistený bezpečný prístup a príchod k stavbám,

d. nie sú splnené podmienky stavebného povolenia na nevyhnutnú komplexnosť výstavby a na vylúčenie negatívnych účinkov stavby na okolité životné prostredie, prípadne ich obmedzenie na prípustnú mieru,

e. nie sú predložené doklady o vyhovujúcich výsledkoch predpísaných skúšok a vyhlásenia výrobcu o zhode stavebných výrobkov (§ 43f),

f. nie je predložený energetický certifikát a ide o bytovú budovu podliehajúcu povinnej energetickej certifikácii.


Podmienky pre vydanie kolaudačného rozhodnutia, resp. dokumenty, ktoré majú byť v zmysle tohto ustanovenia majú byť predložené a splnené nie sú konečné. Tento výpočet nie je taxatívny, čo v praxi znamená, že stavebný úrad môže tento zoznam rozšíriť. Nie však zúžiť. Tieto podmienky musia byť pre vydanie kolaudačného rozhodnutia vždy splnené, a samozrejme aj iné, ak tak stavebný úrad určí.


Ak sa rozhodneme kolaudovať našu stavbu, pre úspešný priebeh je potrebné, v prvom rade, predložiť všetky požadované dokumenty. A splniť všetky požadované podmienky. Je v záujme stavebníka nespoliehať sa iba na tie podmienky, ktoré stanovil Stavebný zákon, ale priamo sa dopytovať na stavebnom úrade a vyžiadať si zoznam podmienok, ktoré majú byť splnené a zoznam dokumentov, ktoré úrad požaduje predložiť.

§ 81c

Stavebný úrad môže od kolaudácie upustiť, ak ide o

a) drobné stavby, stavebné úpravy a udržiavacie práce, po ktorých ohlásení stavebný úrad určil, že podliehajú stavebnému povoleniu,

b) jednoduché stavby a ich zmeny s výnimkou stavieb na bývanie, stavieb na individuálnu rekreáciu, garáží a stavieb s prevádzkovým alebo výrobným zariadením.


§ 81c

Zákon ustanovuje prípady, v ktorých môže stavebný úrad od kolaudácie upustiť.

V zmysle ods. 2 nie je možné upustiť od kolaudácie jednoduchej stavby garáže. Je potrebné rozlišovať garáže, ktoré v zmysle § 129b zákona sú drobné stavby, pre ktoré nie je predpísané kolaudačné konanie a garáže ako jednoduché stavby, na ktoré sa vydáva stavebné povolenie a ktoré sú predmetom ustanovenia ods. 2.

Nie vždy musí prebehnúť kolaudácia. V niektorých prípadoch môže stavebný úrad od takejto upustiť – je však na posúdení stavebného úradu, či tak urobí alebo nie. Od kolaudácie však neupúšťa, ak ide o stavby určené na bývanie. Rovnako to platí aj v prípade, ak ide o stavbu, akou je garáž, stavba s výrobným či prevádzkovým zariadením ako aj stavba, ktorá je určená na individuálnu rekreáciu. V takýchto

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: