dnes je 15.6.2021

Input:

Komentár k stavebnému zákonu § 88 - § 97 Odstraňovanie stavieb

4.6.2021, , Zdroj: Verlag Dashöfer

Komentár k stavebnému zákonu § 88 - § 97 Odstraňovanie stavieb

Ing. Vasil Ivanov, PhD.; JUDr. Martina Kostková; JUDr. Marek Šmid, Advokátska kancelária Grand Oak Legal

Odstraňovanie stavieb

§ 88

(1) Stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie:

a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť,

b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejnými záujmami,

c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie (§ 102 ods. 4),

d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.

(2) Odstránenie stavby podľa odseku 1 písm. b) nariadi stavebný úrad vlastníkovi stavby, ktorý je stavebníkom, alebo nájomcovi stavby, ak je stavebníkom podľa § 58 ods. 3.

(3) Na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu. O povolenie môže žiadať vlastník stavby. V žiadosti o povolenie vlastník stavby uvedie druh, účel, miesto a označenie stavby, dôvody odstránenia stavby a dátum predpokladaného začatia a skončenia prác, či stavbu odstráni svojpomocne alebo prostredníctvom zhotoviteľa, ako sa naloží s odpadom a s uvoľneným pozemkom a aké opatrenia sú potrebné na zabezpečenie susedných pozemkov a stavieb.

(4) Povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie zariadenia staveniska, ktorého dočasnosť bola obmedzená v stavebnom povolení na čas trvania výstavby, a na odstránenie stavieb a zariadení, ktoré nepodliehajú stavebnému povoleniu. Pri drobných stavbách [ § 55 ods. 2 písm. b) ] a reklamných stavbách postačí ohlásenie lehoty, do ktorej budú odstránené.

(5)Vlastník zariadenia staveniska vopred prerokuje so stavebným úradom možnosť ďalšieho využitia zariadenia staveniska, ak ho možno po dokončení výstavby využiť na iné účely. Podľa výsledku prerokovania buď predloží stavebnému úradu návrh na zmenu účelu užívania, prípadne na stavebné úpravy, alebo zariadenie staveniska po dokončení výstavby odstráni.

(6) Na odstránenie reklamnej stavby sa povolenie stavebného úradu nevyžaduje.

(7) Vlastník reklamnej stavby je povinný odstrániť reklamnú stavbu do 30 dní od uplynutia doby, na ktorú bola povolená reklamná stavba, alebo nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby. V rozhodnutí o nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby stavebný úrad určí podmienky odstránenia reklamnej stavby. Ak vlastník reklamnej stavby do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o nepredĺžení doby jej trvania reklamnú stavbu neodstráni, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie je exekučným titulom.8aa)

(8) Povolenie stavebného úradu sa nevyžaduje na odstránenie reklamnej stavby, ktorá je postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 pri stavbách, ktoré treba ohlásiť, alebo v rozpore s ním, ak ohlásenie odstránenia stavby podal vlastník pozemku alebo stavby alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [ § 139 ods. 1 písm. a) až c) ], a títo nedali právo inej osobe uskutočniť reklamnú stavbu na svojom pozemku alebo svojej stavbe, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona, alebo obec, ak ide o reklamnú stavbu v jej územnom obvode. Stavebný úrad vydá osobe, ktorá podala ohlásenie odstránenia stavby, súhlas s odstránením reklamnej stavby do 30 dní odo dňa ohlásenia.

(9) Vlastník pozemku alebo stavby, záujmové združenie vlastníkov reklamných stavieb registrované podľa tohto zákona alebo osoba, ktorá má iné práva k pozemku alebo stavbe [ § 139 ods. 1 písm. a) až c)], alebo obec je oprávnená po doručení súhlasu stavebného úradu s odstránením reklamnej stavby odstrániť reklamnú stavbu na náklady vlastníka reklamnej stavby.


Poznámky pod čiarou:

8aa) § 45 ods. 2 písm. f) zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov.”


Komentár k § 88

Ustanovenia ods. 1 sa týkajú iba dokončených stavieb, nehľadiac na to, či boli povolené alebo nie, či sú to stavby trvalé alebo dočasné a, nehľadiac na to, či sa užívajú (prevádzkujú) so súhlasom stavebného úradu.

Ak zhotoviteľ realizoval určité časti stavby v rozpore s projektovou dokumentáciou alebo v rozpore s technickými normami, alebo s platnými právnymi predpismi a musí následne tieto časti stavby odstrániť a opäť vyhotoviť, môže tak učiniť bez súhlasu stavebného úradu. Napríklad bola zhotovená chybná, neopraviteľná železobetónová konštrukcia. Zhotoviteľ ju zbúra a vykoná riadnu realizáciu tejto nosnej konštrukcie v rámci právoplatného stavebného povolenia. Výnimku tvorí prípad, ak bude chybdná konštrukcia alebo jej časť odstránená použitím výbušnín. V takomto prípade musí byť vybavené povolenie príslušného banského úradu, ktorý informuje o tejto skutočnosti aj miestne príslušný stavebný úrad.

Odstránenie stavby je možné iba na základe nariadenia stavebného úradu alebo na základe povolenia, ktoré vydá stavebný úrad na žiadosť vlastníka.

Zákon uvádza prípady, kedy je stavebný úrad oprávnený nariadiť odstránenie stavby.

Na odstránenie stavby, pokiaľ nebolo nariadené, je potrebné povolenie stavebného úradu. O povolenie môže žiadať vlastník stavby. Obsah žiadosti o povolenie na odstránenie stavby je uvedený v zákone. Náležitosti žiadosti upresňuje vyhláška č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona.

Na odstránenie zariadenia staveniska, ktorého dočasnosť bola obmedzená v stavebnom povolení na čas trvania výstavby a na odstránenie stavieb a zariadení, ktoré nepodliehajú stavebnému povoleniu, nie je potrebný súhlas stavebného úradu.

V zákone sú uvedené podmienky, ktoré musia byť splnené, aby sa dočasné objekty zariadenia staveniska mohli po dokončení stavby použiť na iné účely. Je potrebné zdôrazniť, že vlastníkom dočasných objektov zariadenia staveniska nie je spravidla vlastníkom pozemku. Zhotoviteľ stavby ako vlastník zariadenia staveniska požiadal pred jeho vybudovaním stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia na zariadenie staveniska. Napriek tomu, že zhotoviteľ stavby nie je vlastníkom pozemku, má k pozemku iné právo, vyplývajúce zo zmluvy o dielo na zhotovenie stavby. Ak teda vlastník dočasných objektov zariadenia staveniska (zhotoviteľ stavby) má záujem využívať tieto objekty na iné účely po dokončení stavby, musí dohodnúť s vlastníkom pozemku spôsob získania práva k pozemku, ktoré oprávňuje vlastníka objektov zariadenia staveniska požiadať stavebný úrad o súhlas na využitie týchto objektov na iné účely.

Častejší je prípad, keď vlastník pozemku odkúpi od zhotoviteľa stavby dočasné objekty zariadenia staveniska a prerokuje so stavebným úradom možnosť ich ďalšieho využitia na iné účely.

Odstránenie stavby bez povolenia je v zmysle ustanovení stavebného zákona priestupkom alebo správnym deliktom.

Osobitný režim v súvislosti s odstraňovaním stavieb sa uplatňuje pri reklamných stavbách, a to vzhľadom na ich dočasný charakter. V prípade, ak by vlastník reklamnej stavby nepožiadal o predĺženie doby trvania reklamnej stavby alebo ak by stavebný úrad vydal rozhodnutie o nepredĺžení doby trvania reklamnej stavby, vlastník reklamnej stavby je povinný odstrániť reklamnú stavbu do 30 dní od uplynutia doby na ktorú bola povolená reklamná stavba. Zároveň považujeme za potrebné uviesť, že v zmysle § 105 ods. 6 stavebného zákona je porušenie tejto povinnosti priestupkom.

V prípadoch, kedy by si vlastník reklamnej stavby túto svoju povinnosť v stanovenej lehote (30 dní) nesplnil a reklamnú stavbu neodstránil, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie o stavebného úradu o nepredĺžení trvania reklamnej stavby je exekučným titulom. V prípade, ak existuje exekučný titul, môže stavebný úrad začať s výkonom správneho rozhodnutia napríklad uplatnením náhradného výkonu. Náhradný výkon spočíva v tom, že uložené práce a výkony sa uskutočnia na náklad a nebezpečenstvo povinného, ak uloženú prácu alebo výkon môže uskutočniť aj niekto iný (stavebná firma) ako povinný (vlastník reklamnej stavby).

Od 1. mája 2021 zákonodarca v stavebnom zákone ustanovil aj postavenie obcí ako subjektov, ktoré môžu ohlasovať odstraňovanie reklamných stavieb postavených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo odstraňovať takéto stavby.

K ust. § 88 ods. 8 stavebného zákona považujeme za potrebné uviesť, že pre reklamné stavby uvedené v § 88 ods. 8 stavebného zákona zákonodarca s účinnosťou od 1. mája 2021 z legislatívnej úpravy vypustil aj rozlišovanie medzi situáciami, kedy pri ohlásení odstránenia reklamnej stavby bol vlastník reklamnej stavby známy, a kedy známy nebol. Stavebný úrad už nemusí vyzývať vlastníka, aby preukázal, že má oprávnenie na uskutočnenie reklamnej stavby a že bola zhotovená podľa stavebného zákona, stavebný úrad vydá osobe ktorá podala oznámenie na odstránenie stavby súhlas s odstránením stavby.

§ 88a

Konanie o dodatočnom povolení stavby

(1) Ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b a podkladov predložených v stavebnom konaní.

(2) Ak vlastník stavby požadované doklady nepredloží v určenej lehote alebo ak sa na ich podklade preukáže rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

(3) Ak vlastník stavby, pri ktorej sa preukáže, že jej dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami, v priebehu konania nepreukáže, že je vlastníkom pozemku zastavaného nepovolenou stavbou alebo jeho časti, alebo že má k tomuto pozemku iné právo (§ 58 ods. 2) a vlastník zastavaného pozemku alebo jeho časti s dodatočným povolením nesúhlasí, stavebný úrad odkáže vlastníka pozemku na súd a konanie preruší (§ 137). Konanie o stavbe zostane prerušené až do právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci.

(4) V rozhodnutí o dodatočnom povolení stavby stavebný úrad dodatočne povolí už vykonané stavebné práce a určí podmienky na dokončenie stavby alebo nariadi úpravy už realizovanej stavby.

(5) Ak sa v konaní o dodatočnom povolení stavby preukáže rozpor s verejnými záujmami alebo stavebník v určenej lehote nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

(6) Stavebný úrad nariadi odstránenie stavby aj v prípade, ak stavebník v určenej lehote:

a) nepredloží žiadosť o dodatočné povolenie stavby,

b) nesplní podmienky rozhodnutia o dodatočnom povolení stavby.

(7) Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia § 58 až 66.

(8) Podľa odsekov 1 až 7 sa postupuje aj pri neohlásenej jednoduchej stavbe alebo jej zmene, ak bola určená na ohlásenie podľa § 55 ods. 2 písm. a).

(9) S konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie.


Komentár k § 88a:

Zákon rieši prípady, keď stavba bola realizovaná bez stavebného povolenia alebo v rozpore so stavebným povolením. Pre takéto stavby verejnosť (aj technická) často používa slangový výraz „čierne stavby“.

Zákon rozlišuje postup stavebného úradu v prípade, že stavba bola zhotovená bez stavebného povolenia, alebo v prípade, že stavebník začal zhotovovať stavbu pred tým ako nadobudlo stavebné povolenie právoplatnosť. V ods. 1 ustanovuje zákon, že v takomto prípade posúdi stavebný úrad súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk dotknutých orgánov a podkladov, predložených v stavebnom konaní. Je potrebné upozorniť, že stavebný úrad preskúmal tento súlad už v stavebnom konaní. V takomto prípade zisťuje stavebný úrad, či v 15 dňovej lehote od doručenia stavebného povolenia boli zo strany účastníkov vznesené námietky, alebo aj keď námietky boli vznesené, rozhodol stavebný úrad, že sú neopodstatnené.

Ak stavebný úrad vyzval vlastníka stavby, aby v stanovenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami a ak vlastník stavby požadované doklady nepredložil v tejto lehote alebo ak sa na ich podklade preukázal rozpor stavby s verejným záujmom, stavebný úrad nariadi odstránenie stavby.

Zákon rieši aj problematiku preukázania práva stavebníka k pozemku, na ktorom vybudoval stavbu bez stavebného povolenia.

Na konanie o dodatočnom povolení stavby sa primerane vzťahujú ustanovenia, platné pre stavebné konanie.

Zákon logicky ustanovuje, že s konaním o dodatočnom povolení stavby, ktorá je už dokončená, môže stavebný úrad spojiť kolaudačné konanie. Ani stavba, uskutočnená bez stavebného povolenia, ktorá bude dodatočne povolená, nemôže byť užívaná bez kolaudačného rozhodnutia.

§ 88b

(1) Ustanovenia § 88a ods. 1 až 6 sa nevzťahujú na konanie o stavbách, pri ktorých bolo zrušené právoplatné stavebné povolenie z dôvodu, že bolo vydané v rozpore so zákonom, všeobecne záväzným právnym predpisom alebo všeobecne záväzným nariadením. (8a) Na opakované konanie o žiadosti o stavebné povolenie sa primerane vzťahujú § 58 až 66.

(2) Ustanovenia § 88a sa nevzťahujú na reklamné stavby.


Poznámky pod čiarou:

8a) § 65 až 69 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 527/2003 Z. z.


Komentár k § 88b:

Stavebný zákon rozlišuje postup stavebného úradu pri konaní o dodatočnom povolení stavby, vybudovanej bez stavebného povolenia a pri povoľovaní stavby, uskutočnenej podľa právoplatného stavebného povolenia, ktoré bolo vydané v rozpore s platným právnym poriadkom. V druhom prípade nie je možné dodatočné povolenie stavby, ale je potrebné vykonať nové stavebné konanie a vydať nové stavebné povolenie.

§ 89

(1) Náklady na odstránenie stavby znáša jej vlastník. Stavebný úrad môže rozhodnúť, že časť skutočných nákladov na odstránenie stavby uhradí vlastník podľa miery svojej zodpovednosti za stav stavby a zvyšná časť sa uhradí z prostriedkov na štátny stavebný príspevok.

(2) Vlastník odstraňovanej stavby zodpovedá za škodu vzniknutú na susedných stavbách alebo pozemku, ak ju nevyvolal ich závadný stav. Náklady zabezpečovacích prác, ktoré treba súbežne urobiť pre závadný stav susednej stavby, znáša vlastník tejto stavby.


Komentár k § 89:

Zákon rieši aj problematiku úhrady nákladov, spojených s odstránením stavby.

Náklady na odstránenie stavby znáša jej vlastník. Stavebný úrad môže rozhodnúť, že časť skutočných nákladov na odstránenie stavby uhradí vlastník podľa miery svojej zodpovednosti za stav stavby a zvyšná časť sa uhradí z prostriedkov na štátny stavebný príspevok.

Vlastník odstraňovanej stavby zodpovedá za škodu vzniknutú na susedných stavbách alebo pozemku v dôsledku činností, spojených s odstraňovaním stavby. Vlastník susednej stavby znáša náklady na zabezpečovacie práce, ktoré je potrebné vykonať pre závadný stav susednej stavby (za technický stav stavby zodpovedá jej vlastník).

§ 90

(1) Konanie o odstránení stavby vykonáva stavebný úrad, ktorý by bol príslušný vydať pre stavbu stavebné povolenie.

(2) V rozhodnutí, ktorým sa nariaďuje alebo povoľuje odstránenie stavby, určí stavebný úrad podmienky na zabezpečenie nevyhnutnej dokumentácie odstraňovanej stavby, na odborné vedenie prác a bezpečnosti vrátane okolitých stavieb, ďalej podmienky vyplývajúce zo všeobecných technických požiadaviek na výstavbu a podmienky archivovania dokumentácie.

(3) Podmienkami rozhodnutia o odstránení stavby stavebný úrad zabezpečí najmä:

a) dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu,

b) dodržanie požiadaviek dotknutých orgánov,

c) ochranu práv a právom chránených záujmov účastníkov konania,

d) vykonanie prác pri odstránení stavby na to oprávnenou právnickou osobou alebo fyzickou osobou; pri stavbách, ktoré nebude odstraňovať takáto osoba, určí osobu, ktorá bude zabezpečovať odborný dozor nad prácami.

(4) Stavebný úrad môže v podmienkach rozhodnutia o odstránení stavby:

a) uložiť povinnosť oznámiť určité štádium prác na zabezpečenie výkonu štátneho stavebného dohľadu,

b) uložiť vlastníkom susedných pozemkov, aby po určený čas znášali vykonávanie niektorých prác zo svojich pozemkov alebo stavieb,

c) určiť podrobnejšie podmienky postupu a spôsobu prác, najmä na zabezpečenie stability susedných stavieb, na zaručenie bezpečného užívania susedných stavieb, premávky na priľahlých komunikáciách a pod.,

d) uložiť povinnosť po odstránení stavby upraviť pozemok, zabezpečiť odvádzanie povrchových vôd a vysadiť zeleň,

e) uložiť povinnosť odovzdať dokumentáciu stavby na účely evidencie a archivovania.

(5) Ak o odstránení stavby rozhodol súd, stavebný úrad určí len podmienky podľa odseku 2.


Komentár k § 90:

Príslušný na konanie o odstránení stavby je stavebný úrad, ktorý bol príslušný na vydanie stavebného povolenia. Ak stavebné povolenie vydal špeciálny stavebný úrad, je tento špeciálny stavebný úrad príslušný aj na odstránenie stavby.

Pri príprave a pri vykonávaní prác spojených s odstraňovaním stavieb je niekoľko problémov, ktoré stavebný zákon ani súvisiace predpisy neriešia.

Ak sa v zákone používa výraz „nevyhnutná dokumentácia odstraňovanej stavby“, nie je zrejmé, či ide o dokumentáciu, ktorú môže zhotovovať iba oprávnená osoba. Odporúčame, aby oprávnené osoby na projektovú činnosť vypracovávali aj dokumentáciu na odstránenie stavby. Ide o dokumentáciu, na ktorú sú kladené značné nároky najmä vo vzťahu k statickým výpočtom a k plánu organizácie búracích a demontážnych prác. V tejto dokumentácii sa kladie dôraz predovšetkým na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a na ochranu jednotlivých zložiek životného prostredia.

Búracie a demontážne práce, ktorými sa vykonáva odstraňovanie stavieb nie sú v zmysle § 43g zahrnuté do stavebných prác. Má sa zato, že aj keď to v zákone nie je uvedené, považujú sa za stavebné práce aj búracie a demontážne práce, ktorými sa odstraňujú stavby.

Nie je možné jednoznačne odpovedať na otázku ako možno definovať požiadavku na oprávnenie fyzickej osoby, „ktorá bude zabezpečovať dozor nad prácami“ v zmysle ods. 3, písm. d). Odporúčame, aby to bola osoba oprávnená na výkon činnosti stavbyvedúceho alebo stavebného dozoru (ak vlastník bude odstraňovať stavbu svojpomocou).

Veľmi dôležitou podmienkou odstránenia stavby je jej odpojenie od zdrojov energie a vody a spoľahlivá ochrana kanalizačnej prípojky proti upchatiu.

Konanie o odstránení stavby nariaďuje stavebný úrad z úradnej moci, čo znamená, že v tomto prípade sa nepodáva návrh, okrem prípadu, ak ide o povolenie odstránenia, kedy sa sám účastník, ktorým je napríklad vlastník nehnuteľnosti na stavebný úrad obracia. Ust. § 90 stanovuje aj príslušnosť stavebného úradu, je to ten, ktorý by inak vo veci vydal stavebné povolenie, ak by bola žiadosť o jeho vydanie podaná. Konanie o odstránení stavby môže mať dve podoby – nariadenie odstránenia alebo povolenie odstránenia. Pri povolení odstránenia sa sleduje najmä ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov konania. Pokiaľ stavebný úrad rozhodne o odstránení stavby, vlastníci susedných pozemkov musia strpieť tieto práce (hluk, prach). Rozhodnúť o odstránení stavby môže nielen stavebný úrad, ale aj súd v tzv. správnom konaní.


Pokiaľ sa naša stavba, ktorou je napríklad rodinný dom, nachádza vo veľmi zlom technickom stave, môžeme požiadať stavebný úrad, aby povolil jej odstránenie. Žiadosť sa podáva písomne, pričom príslušným je stavebný úrad, v obvode ktorého sa stavba – dom - nachádza. V týchto prípadoch najčastejšie stavebný úrad nariadi stretnutie účastníkov, ktoré sa spája s miestnym zisťovaním. Je v našom záujme, aby sme sa tohto stretnutia zúčastnili a zlý technický stav podrobne ozrejmili.

§ 91

Ak sú závadným stavom stavby bezprostredne ohrozené životy osôb a ak stavbu nemožno zachovať, môže stavebný úrad výnimočne vydať ústny príkaz na odstránenie stavby a zabezpečiť odstránenie stavby bez prerokovania s vlastníkmi stavby. Stavebný úrad najneskoršie do troch dní písomne oznámi rozhodnutie vlastníkovi stavby a dôvody, pre ktoré bol príkaz vydaný, a rozhodne o úhrade nákladov na odstránenie stavby.


Komentár k § 91:

Zákon rieši havarijný stav a ustanovuje postup stavebného úradu pri odstraňovaní stavby, ktorú nie je možné zachovať a ktorej závadný stav ohrozuje životy osôb. Najneskôr do troch dní je povinný stavebný úrad písomne oznámiť rozhodnutie vlastníkovi stavby a rozhodnúť o úhrade nákladov na odstránenie stavby.

§ 92

(1) Ak stavebný úrad rozhoduje o odstránení pamiatkovo chránenej stavby, vopred si obstará súhlas príslušného orgánu štátnej pamiatkovej starostlivosti. Obdobne si stavebný úrad obstará súhlas orgánu uvedeného v osobitných predpisoch, ak je to v nich priamo ustanovené.

(2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na vydanie príkazu na odstránenie stavby podľa § 91; stavebný úrad však oznámi orgánom uvedeným v odseku 1 dôvody, ktoré viedli k vydaniu príkazu na odstránenie stavby, pokiaľ možno ešte pred začatím odstraňovacích prác.


Komentár k § 92:

S pojmom pamiatkovo chránená stavba pracuje skôr stavebný zákon, kedy však vychádzame z definície zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu, kde prihliadame na definíciu kultúrne pamiatky. Tou môže byť aj nehnuteľnosť – nehnuteľná vec pamiatkovej hodnoty (pre účely stavebného konania stavba), ktorá je z dôvodu jej ochrany za kultúrnu pamiatku vyhlásená. Stavebný zákon však pamätá aj na prípady, kedy by vznikla nutnosť rozhodnúť o odstránení takto chránenej budovy. Stavebný úrad však nemôže takéto rozhodnutie vydať len tak, musí totiž disponovať súhlasom Pamiatkového úradu Slovenskej republiky.


Postavenie pamiatkovo chránených budov je nielen z hľadiska zmeny vlastníckeho práva k nim komplikované. Je tomu tak aj v prípade, ak je potrebné takúto budovu odstrániť. Ak sme vlastníkmi pamiatkovo chránenej budovy, nemôžeme ju len tak odstrániť, aj keby mala napríklad porušenú statiku. V prvom rade sa musíme obrátiť na stavebný úrad a o stave takejto budovy ho informovať. Zároveň bude potrebné preukázať havarijný stav aj príslušnými podkladmi, ktoré ho preukazujú. Stavebný úrad až následne, po posúdení všetkých okolností rozhodne, ako ďalej postupovať. Pokiaľ by bolo potrebné budovu zbúrať, obráti sa najskôr na Pamiatkový úrad.

§ 93

Stavebný úrad zjednoduší postup podľa § 88 až 92 pri odstraňovaní zmien stavieb, terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác.


Komentár k § 93:

Zákon umožňuje pri konaní o odstránení zmien stavieb (nadstavby, prístavby, stavebné úpravy), o odstránení terénnych úprav zjednodušiť primerane postup, platný pre odstraňovanie stavieb. Tento zjednodušený postup stavebného úradu nesmie byť v rozpore s ustanoveniami stavebného zákona.

Ak stavebný zákon ustanovuje, že stavebný úrad nariaďuje odstránenie stavby jej vlastníkovi, v prípade odstraňovania informačných, reklamných a propagačných zariadení, nariadi stavebný úrad odstránenie takých zariadení ich zriaďovateľovi, prípadne jeho právnemu nástupcovi alebo ich užívateľovi. Ak ich nemožno zistiť, nariadi odstránenie tomu, kto má vlastnícke alebo iné právo k stavbe alebo pozemku, na ktorom bolo zariadenie umiestnené.

§ 94

Nariadenie zabezpečovacích prác

(1) Ak stavba svojím stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnutné stavbu ihneď odstrániť, nariadi stavebný úrad vykonať neodkladné zabezpečovacie práce vlastníkovi stavby.

(2) Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a ak sa vykonanie zabezpečovacích prác alebo odstránenie stavby nedá zabezpečiť inak, stavebný úrad nariadi právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má oprávnenie na stavebné práce, vykonať neodkladné práce a určí pre ne podmienky.

(3) Neodkladné zabezpečovacie práce a odstránenie stavby sa robia na náklady vlastníka stavby.

(4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa primerane použijú, ak sa zabezpečovacie práce pre terénne úpravy, práce a zariadenia nariaďujú podľa tohto zákona.


Komentár k § 94:

Nariadenie zabezpečovacích prác patrí medzi činnosti, ktoré stavebný úrad vykonáva z úradnej moci. Je povinnosťou stavebného úradu nariadiť stavebníkovi také práce, ak stavba ohrozuje na živote alebo zdraví, prípadne sú ohrozené kultúrne či majetkové hodnoty. Pri rozhodovaní o tom, či stavebný úrad nariadi takéto práce, prihliada tento orgán na to, či je alebo nie je nevyhnutné odstránenie stavby. Vykonať zabezpečovacie práce nariaďuje stavebný úrad v prvom rade stavebníkovi, za podmienok vymedzených zákonom však môže nariadiť zabezpečovacie práce aj tretej osobe.


Nariadiť