Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Zmenky a ich použitie v obchodno-záväzkových vzťahoch a s tým spojené riziká

14.5.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2018.05.1.2 Zmenky a ich použitie v obchodno-záväzkových vzťahoch a s tým spojené riziká

JUDr. Zuzana Bartová; JUDr. Alexander Škrinár, CSc.

Pri uzatváraní zmlúv, ako i v bežnom obchodnom styku podnikateľov sa stretávame s používaním a vystavovaním zmeniek. Najčastejšie sa zmenky vystavujú v súvislosti so zabezpečením záväzkov. Platná zmenka je pre osoby, ktoré ju vystavujú a ktoré sa z nej zaväzujú veľmi prísnym záväzkom. Na rozdiel od zmlúv a iných právnych úkonov sa pri uplatnení práv a nárokov zo zmenky neskúma právny dôvod jej vystavenia, resp. skúma sa v obmedzenej miere. Vystavenie zmenky je preto tzv. abstraktným úkonom, ktorý zjednodušuje postavenie veriteľa, ktorý zmenkou disponuje.

Úprava zmenkového práva je v slovenskom právnom poriadku takmer komplexná. Základným právnym predpisom zmenkového práva v Slovenskej republike je zmenkový a šekový zákon č. 191/1950 Zb., v znení neskorších predpisov. Podpornými prameňmi zmenkového práva sú predovšetkým zákon č. 513/1991 Zb., Obchodný zákonník a zákon č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník. Zmenkové právo je špeciálnym odvetvím obchodného práva, ktoré používa osobitný právny jazyk, ktorý je pomerne nezrozumiteľný a archaický. Zároveň však možno konštatovať, že právna úprava je takmer dokonalá, keďže bez väčších zmien platí už vyše 60 rokov.

Čo rozumieme pod pojmom „zmenka“?

Ústredným pojmom zmenkového práva je pojem zmenka. Zmenka je cenným papierom, ktorý môže mať iba listinnú podobu. Napriek skutočnosti, že legálnu definíciu pojmu zmenka nenachádzame v žiadnom z právnych predpisov, rozumieme zmenkou listinu, z ktorej jej majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie určitej peňažnej pohľadávky vo výške uvedenej v tejto listine, pričom toto právo majiteľa zmenky smeruje voči osobe, ktorá na túto listinu napísala svoje záväzkové vyhlásenie a pod toto vyhlásenie sa podpísala. Rozlišujeme dva základné typy zmeniek:

- zmenku vlastnú – tzv. solazmenku, ktorá obsahuje prísľub vystaviteľa zmenky zaplatiť zmenkovú sumu osobe uvedenej na zmenke,

- zmenku cudziu – tzv. tratu, ktorá obsahuje príkaz vystaviteľa zmenky adresovaný zmenečníkovi, aby zaplatil oprávnenej osobe určenú peňažnú sumu.

Za typické vlastnosti zmeniek môžeme označiť zmenkovú abstraktnosť a prísnosť.

Abstraktnosť zmenky

Každý podnikateľ by si mal pri vystavovaní zmenky, resp. pri akomkoľvek zmenkovo právnom úkone uvedomiť dosah svojho konania, vzhľadom na skutočnosť, že zmenkovo právne vzťahy sú vzťahmi samostatnými a nie sú viazané na kauzálny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom, ktorý obvykle zabezpečujú (napr. kúpa, pôžička, úver) a pohľadávka zo zmenky je od kauzálneho vzťahu nezávislá. To znamená, že skutočnosť, že sa dlžník podpísal pod zmenku ako osoba zo zmenky zaviazaná postačuje na uplatnenie nároku osoby oprávnenej zo zmenky, pričom táto osoba už nemusí žiadnym spôsobom preukazovať dôvod dlžníkovho záväzku. Dlžník, ktorého zaťažuje dôkazné bremeno preukázania neexistencie, resp. nedostatku kauzy, t.j. právneho dôvodu plnenia, má len veľmi obmedzené možnosti vyvrátiť právnu domnienku existencie právneho dôvodu záväzku zo zmenky, tzv. osobnými námietkami (žalovaný môže uplatniť len námietky, ktoré sú založené na jeho vlastných záväzkoch voči súčasnému majiteľovi zmenky, nie voči vystaviteľovi zmenky a zmenkovým predchodcom, s výnimkou prípadu, ak vystaviteľ alebo zmenkoví predchodcovia súčasného majiteľa zmenky konali vedome na škodu dlžníka).

Zmenková prísnosť

Proces vystavenia a disponovania zmenkami podlieha jednému z podstatných znakov nakladania so zmenkami, ktorým je „zmenková prísnosť“. Rozoznávame formálno právnu a hmotnoprávnu stránku zmenkovej prísnosti.

Z hľadiska uplatnenia práva na zaplatenie zmenkovej sumy treba uviesť, že v decembri 2015 bol zrušený zmenkový platobný rozkaz a nový civilný sporový poriadok - zákon č. 160/2015 Z. z. , ktorý nadobudol účinnosť 1. júlom 2016 už úpravu zmenkového platobného rozkazu nemá. Majiteľ zmenky môže svoj nárok na zaplatenie zmenkovej sumy uplatniť žalobou na súde so žiadosťou o vydanie platobného rozkazu podľa § 265CSP tak, ako v ostatných majetkových sporoch. Dlžník, ktorý nesúhlasí so zaplatením uplatnenej sumy zo zmenky môže podať proti platobnému rozkazu odpor. Odpor musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené skutočnosti, pre ktoré dlžník sumu zo zmenky neuznáva a zároveň k odporu musí predložiť aj dôkazy.

Hmotnoprávna stránka zmenkovej prísnosti sa prejavuje najmä prísnou a kogentnou úpravou náležitostí zmenky a dôsledkami ich nedodržania, osobitnými premlčacími lehotami a prísnymi podmienkami výkonu práv zo zmenky.

KTO JE KTO PRI OBEHU ZMENKY – s akými označeniami účastníkov sa môžeme na zmenke stretnúť?

Pri obehu zmenky môžu vystupovať rôzne osoby, ktoré majú rôzne práva, resp. povinnosti v závislosti od ich postavenia. Základnú schému vzťahov vytvárajú:

- v prípade vlastnej zmenky (solazmenky): vystaviteľ –– remitent

- v prípade cudzej zmenky: vystaviteľ –– remitent –– zmenečník

Vystaviteľ

- v prípade vlastnej zmenky osoba, ktorá skladá bezpodmienečný prísľub, že zaplatí zmenkovú sumu osobe uvedenej v zmenke remitentovi,

- v prípade cudzej zmenky osoba dávajúca platobný príkaz adresovaný tretej osobe – zmenečníkovi, aby táto osoba zaplatila zmenkovú sumu oprávnenej osobe – remitentovi,

- vystaviteľ zodpovedá za prijatie a zaplatenie zmenky; svoju zodpovednosť za prijatie môže vystaviteľ vylúčiť; každá doložka, ktorou vylúči svoju zodpovednosť za zaplatenie, platí za nenapísanú.

Remitent

- osoba, ktorá je na zmenke označená ako osoba, ktorej sa má platiť

- remitent ako majiteľ zmenky môže zmenku prevádzať „indosovať“ ďalej na ďalšie osoby, ktoré nazývame „indosatári“,

- prevod zmenky sa musí na zmenke vyznačiť – vyhlásenie osoby, ktorá zmenku prevádza na zmenke sa nazýva indosament,

- indosatár ako osoba, ktorej sa má platiť, môže zmenku prevádzať na iné osoby.

Zmenečník (trasát)

- trasát - osoba, ktorá je na cudzej zmenke uvedená ako osoba, ktorej sa dáva príkaz, aby platila,

- v prípade, ak zmenečník odmietne zmenku akceptovať, nie je osobou zmenkovo zaviazanou a hovoríme o zmenkovej núdzi,

- v prípade, ak dôjde k odopretiu akceptovania zmenky zmenečníkom, musí dôjsť k spísaniu protestu pre neprijatie, aby majiteľ zmenky mohol požadovať plnenie zo zmenky od iných osôb.

Intervenienti (tzv. podporné adresy)

- osoby, ktoré môžu byť na zmenke uvedené a na ktoré sa má majiteľ zmenky obrátiť v prípade zmenkovej núdze,

- ak zmenečník odoprie akceptovať zmenku, majiteľ zmenky musí požiadať o akcept intervenienta (pri zmenkovej núdzi pre neprijatie),

- v prípade zmenkovej núdze pre neplnenie alebo neistotu (ak sa zmenečník alebo príjemca stane neistým alebo ak akceptant odmietne zmenku zaplatiť) musí majiteľ zmenky požiadať o plnenie intervenienta,

- ak intervenient odmietne akceptovať zmenku (pri zmenkovej núdzi pre neprijatie) alebo odmietne plniť (pri zmenkovej núdzi pre neplnenie alebo neistotu) musí si dať majiteľ zmenky tieto skutočnosti zistiť protestom.

Regresný dlžník

- každá osoba, ktorá indosovala zmenku, vrátane jej vystaviteľa, tzn. zmenkoví predchodcovia majiteľa zmenky,

- majiteľ zmenky môže žiadať od regresného dlžníka plnenie, pokiaľ nemôže dosiahnuť plnenie od intervenientov (regres pre neprijatie, neistotu alebo neplatenie).

Domiciliát

- osoba, ktorá nie je zmenkovo zaviazaná a ktorá pre zmenkového dlžníka zabezpečuje vyplatenie zmenky (koná v mene a na účet osoby zmenkovo zaviazanej)

Avalista (zmenkový ručiteľ)

- osoba, ktorá sa zaručuje za zmenkového dlžníka, že v prípade neplnenia zmenkovým dlžníkom splní pohľadávku zo zmenkového záväzku,

- ručiteľské vyhlásenie sa robí ručiteľskou doložkou, ktorá je na zmenke vyjadrená slovami „ako ručiteľ“ alebo „per aval“,

- zmenkový ručiteľ je zaviazaný rovnako ako dlžník, za ktorého sa zaručil.

Obsahové a formálne náležitosti zmenky

Zmenka je listinou, v ktorej je inkorporované právo jej majiteľa na plnenie z nej vyplývajúce. Zmenka ako listinný cenný papier, preto musí byť vyhotovená v písomnej forme a obsahovať všetky zákonom predpísané obsahové náležitosti. Nevyhnutnosť dodržania obsahových náležitostí zmenky je jedným z prejavov zmenkovej prísnosti, ktorá zabezpečuje právnu istotu v zmenkovoprávnych vzťahoch. Pokiaľ zmenka nemá všetky zákonom formulované náležitosti, nemožno hovoriť o zmenke a jej majiteľovi nevznikajú očakávané nároky zo zmenky. Zákon taxatívne vypočítava obligatórne náležitosti zmenky, pričom rozlišuje medzi zmenkou vlastnou a zmenkou cudzou.

Vlastná zmenka

Právna úprava vlastnej zmenky je pomerne stručná, keďže tento typ zmenky je v porovnaní so zmenkou cudzou jednoduchším inštitútom a je zameraná len na úpravu jej osobitostí, kým v ostatných veciach odkazuje na úpravu zmenky cudzej. Napriek tomu je vlastná zmenka v našom právnom prostredí najpoužívanejším typom zmenky.

Vlastná zmenka – solazmenka je záväzkom vystaviteľa, že zaplatí sumu uvedenú na zmenke - v podstate ide o kvalifikovaný dlžobný úpis. Pri vlastnej zmenke vystupujú len dve osoby – vystaviteľ, ktorý je zmenkovým dlžníkom a remitent, ktorý je osobou, ktorej sa má platiť a v prospech ktorej bola zmenka vystavená.

Vlastná zmenka musí obsahovať tieto náležitosti:

- označenie, že ide o zmenku, zahrnuté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,

- bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú zmenkovú sumu,

- údaj o splatnosti,

- údaj miesta, kde sa má platiť,

- meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť,

- dátum a miesto vystavenia zmenky,

- podpis vystaviteľa.

Na platnosť vlastnej zmenky sa vyžaduje, aby listina obsahovala všetky uvedené náležitosti.

Zákon zakotvuje VÝNIMKY z princípu zmenkovej prísnosti, podľa ktorých:

  1. zmenka, v ktorej nie je uvedený údaj o splatnosti sa pokladá za zmenku na videnie (zmenka na videnie je splatná pri jej predložení; musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia; vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu; indosanti môžu tieto lehoty skrátiť),
  2. ak v zmenke nie je uvedené miesto platby, platí, že miesto vystavenia zmenky je platobným miestom a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska,
  3. ak v zmenke nie je uvedené miesto jej vystavenia, platí, že bola vystavená v mieste uvedenom pri mene vystaviteľa.

Z uvedených výnimiek je zrejmé, že pokiaľ na zmenke chýba niektorí z údajov a) až c), podporne sa uplatnia vyššie uvedené pravidlá.

Cudzia zmenka

Cudzou zmenkou je zmenka, ktorú vystaviteľ vystavuje v prospech remitenta (veriteľa) a poukazuje ju na zmenečníka, voči ktorému je zmenka vystavená. Zmenečník sa stáva zmenečným dlžníkom, t.j. osobou zmenkovo zaviazanou až prijatím - akceptáciou zmenky, keď sa svojím vyhlásením na zmenke zaviaže, že sumu uvedenú na zmenke v čase jej splatnosti zaplatí. Zmenečník svoj prejav vôle prevziať záväzok dlžníka zaplatiť zmenkovú sumu vyjadruje svojim podpisom a prejavom “súhlasím s platením” alebo obdobného znenia. Pri cudzej zmenke ide o vzťah medzi vystaviteľom zmenky, ktorý je dlžníkom remitenta - majiteľa zmenky a vzťah medzi vystaviteľom zmenky a zmenečníkom, ktorý má dlh voči vystaviteľovi zmenky a vyporiada ho zaplatením dlhu dlžníka remitentovi. Z tohto dôvodu vystaviteľ zmenky prikazuje zmenečníkovi zaplatiť sumu uvedenú v zmenke v lehote splatnosti remitentovi.

Cudzia zmenka musí obsahovať tieto náležitosti:

- označenie, že ide o zmenku, zahrnuté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná,

- bezpodmienečný príkaz zaplatiť určitú peňažnú sumu,

- meno toho, kto má platiť - zmenečníka,

- údaj o splatnosti,

- údaj miesta, kde sa má platiť,

- meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť,

- dátum a miesto vystavenia zmenky,

- podpis

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: