Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Zdaňovanie príjmu zo závislej činnosti cudzinca v roku 2018

27.9.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2018.09.1.1 Zdaňovanie príjmu zo závislej činnosti cudzinca v roku 2018

Ing. Viera Mezeiová

V súčasnosti, pri medzinárodnej migrácii pracovných síl, je potrebné vedieť, ako sa podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v zn. n. p. (ZDP) zdania príjmy zo závislej činnosti nielen našich občanov, ale aj cudzích štátnych príslušníkov (cudzinec), ktorí pracujú na území SR. Vzhľadom na to, že problematika zdaňovania v medzinárodnom kontexte je rozsiahla, v príspevku sa budem venovať len niektorým zásadným otázkam. Ak chceme príjmy cudzinca daňovo vysporiadať, musíme vedieť, či je z hľadiska ZDP daňovým rezidentom SR (daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou) alebo daňovým nerezidentom SR (daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou), či jeho práca je/nie je prenájmom pracovnej sily, či pracuje u zamestnávateľa, ktorý je/nie je platiteľom dane ani zahraničným platiteľom dane, či si môže uplatniť nezdaniteľné časti základu dane a daňový bonus na vyživované dieťa atď. Dôležité je tiež vedieť, či s domovským štátom cudzinca má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia (zmluva o zamedzení dvojitého zdanenia) alebo medzinárodnú zmluvu o výmene informácií týkajúcich sa daní alebo štátom, ktorý je zmluvným štátom medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií pre daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou je tento štát a SR viazaná, alebo je to cudzinec z tzv. nezmluvného štátu. V medzinárodných zmluvách o zamedzení dvojitého zdanenia je zvyčajne článok s názvom „daňový rezident“. V praxi môže prísť k situácii, kedy cudzinec splní podmienky dvoch zmluvných štátov a je v oboch považovaný za daňového rezidenta. Vtedy dochádza ku konfliktu dvojitej rezidencie, ktorý sa rieši pomocou tzv. rozhraničovacích kritérií v danom poradí. Daňovník je teda rezidentom tej krajiny, kde má:

- stály byt (vlastný, prenajatý, byt, miestnosť, dom), alebo

- stredisko životných záujmov (ku ktorému štátu má daňovník bližšie osobné a hospodárske vzťahy, pôžička, zamestnanie, poistenie...)

- miesto, kde sa obvykle zdržiava, alebo

- štátne občianstvo, alebo

sa môže uplatniť vzájomná dohoda príslušných úradov zmluvných štátov.

Pri posudzovaní daňovej rezidencie je teda potrebné poznať aj ustanovenia tohto článku príslušnej zmluvy, pretože v prípade, ak by dotknutá zmluva ustanovila podmienky daňovej rezidencie inak ako ZDP, postupuje sa podľa zmluvy, pretože SR je takouto zmluvou viazaná.

Na zamedzenie dvojitého zdanenia sa používa metóda vyňatia príjmov alebo zápočtu dane, ktoré sú takisto súčasťou každej takejto zmluvy.

Základnou podmienkou pri zdanení príjmov zo závislej činnosti je jej výkon na území SR (tiež na palubách lietadiel alebo lodí prevádzkovaných daňovníkom s neobmedzenou daňovou povinnosťou na území SR).

1. Daňovník s neobmedzenou daňovou povinnosťou (daňový rezident SR)

Daňovým rezidentom SR je fyzická osoba (FO), ktorá má na území SR trvalý pobyt, bydlisko alebo sa tu obvykle zdržiava aspoň 183 dní v príslušnom kalendárnom roku (súvisle alebo v niekoľkých obdobiach). Predmetom dane daňového rezidenta SR sú príjmy (výnosy) plynúce zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí [t. j. tzv. celosvetové príjmy - § 2 písm. f) ZDP ]. Daňový rezident SR usporadúva so slovenským správcom dane zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti plynúce zo zdrojov na území SR a aj zo zdrojov v zahraničí, ak v úhrne v zdaňovacom období presiahli ½ nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka, podaním daňového priznania k dani z príjmov FO typ A. Tento daňovník nemôže slovenského zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, aj keď dosiahol len príjmy zo závislej činnosti.

Podľa § 45 ods. 3 ZDP daňový rezident SR uplatní metódu vyňatia príjmov, ak mu plynuli príjmy zo závislej činnosti

- za prácu vykonávanú pre EÚ a jej orgány a boli preukázateľne zdanené v prospech všeobecného rozpočtu EÚ, alebo

- zo zdrojov v zahraničí, zo štátu, s ktorým SR nemá uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia, ale boli v zahraničí preukázateľne zdanené, alebo

- mu tieto príjmy plynuli zo zdrojov v zahraničí zo štátu, s ktorým SR má uzavretú zmluvu o zamedzení dvojitého zdanenia a tieto príjmy boli v zahraničí preukázateľné zdanené, ak je tento postup pre daňovníka výhodnejší.


Paul Jung poberal príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov na území zmluvného štátu, na území SR pracoval 9 mesiacov ako zamestnanec sesterskej firmy, t. j. viac ako 183 dní. V SR si prenajal dom, nasťahoval tam aj manželku s deťmi a podľa rozhraničovacích kritérií zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia sa stal daňovým rezidentom SR. Slovenský zamestnávateľ, ktorý je platiteľom dane, mu zrážal preddavky na daň z príjmov zo závislej činnosti podľa § 35 ZDP ako ostatným zamestnancom. Avšak tento cudzinec nemôže slovenského zamestnávateľa požiadať o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň, pretože slovenskému správcovi dane musí priznávať aj príjmy zo závislej činnosti zo zdrojov na území mimo SR. Podáva daňové priznanie fyzickej osoby typ A a na zamedzenie dvojitého zdanenia príjmov zo závislej činnosti za prácu vykonávanú v zahraničí bude postupovať podľa príslušného článku zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia, ktorou je SR viazaná a ktorá bola registrovaná v Zbierke zákonov. Ak boli príjmy zo závislej činnosti v zmluvnom štáte zdanené, Paul Jung použije metódu, ktorá je pre neho výhodnejšia (§ 45 ods. 3 ZDP), bez ohľadu na znenie príslušného článku medzinárodnej zmluvy.

2. Daňovník s obmedzenou daňovou povinnosťou

Daňovým nerezidentom SR je FO, ktorá na území SR nemá trvalý pobyt, bydlisko a ani sa tu obvykle nezdržiava, resp. sa tu obvykle zdržiava len na účely štúdia alebo liečenia, alebo hranice do SR prekračuje denne alebo v dohodnutých časových obdobiach len na účely výkonu závislej činnosti (zamestnania), ktorej zdroj je na území SR [ § 2 písm. e) ZDP ]. Predmetom dane daňového nerezidenta SR je príjem (výnos) plynúci zo zdrojov na území SR [ § 2 písm. g) ZDP ].


Franz Schmidt, občan Rakúska pracoval v Rakúsku a 2 mesiace bol zamestnaný aj v SR. Podľa rozhraničovacích kritérií zostal rezidentom Rakúska, a teda je povinný vysporiadať daňovú povinnosť so slovenským správcom dane len z príjmov dosiahnutých na území SR, avšak len v prípade, ak jeho zdaniteľné príjmy zo zdrojov na území SR presiahli ½ nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka podľa § 11 ZDP na príslušné zdaňovacie obdobie (z celosvetových príjmov „sa spovedá“ v krajine jeho daňovej rezidencie- teda v Rakúsku). Tento zamestnanec môže požiadať slovenského zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti.

3. Zmluvy, daňovník nezmluvného štátu

Daňovníkom nezmluvného štátu [ § 2 písm. x) ZDP ] je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt v štáte, ktorý nie je na zozname zmluvných štátov uverejnenom MF SR na jeho webovom sídle.. V tomto zozname sú štáty, s ktorými má SR uzatvorenú medzinárodnú zmluvu

- o zamedzení dvojitého zdanenia,

- o výmene informácií týkajúcich sa daní a

- štáty, ktoré sú zmluvnými štátmi medzinárodnej zmluvy obsahujúcej ustanovenia o výmene informácií na daňové účely v obdobnom rozsahu, ktorou sú tieto štáty a SR viazané.

4. Zamestnávateľ

Pri zdanení príjmov zo závislej činnosti môže byť zamestnávateľom daňovník, ktorý je platiteľom dane (tento zamestnávateľ zdaňuje príjmy zo závislej činnosti cudzinca štandardným spôsobom podľa § 35 ZDP bez ohľadu na to, či ide o daňového nerezidenta alebo daňového rezidenta SR), alebo daňovník s neobmedzenou

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: