Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Práva vlastníka nehnuteľnosti

29.11.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

3.6 Práva vlastníka nehnuteľnosti

JUDr. Alexander Škrinár; JUDr. Martina Jenčová

Vymedzenie pojmu nehnuteľnosti je upravené v § 119 OZ. Nehnuteľnosťou sú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, nemusí vždy ísť len o budovy, ale môže ísť aj o rôzne technické zariadenia využívané napríklad v energetike.

Musia však zodpovedať povahe stavby, ktorá vznikla na základe stavebného povolenia, vydaného v stavebnom konaní. Stavby spojené s pozemkom sa evidujú v katastri nehnuteľnosti, ktorý vedie Okresný úrad, katastrálny odbor.

Medzi stavby patria aj byty a nebytové priestory a považujú sa za nehnuteľné veci. Vlastník nehnuteľnosti môže nehnuteľnosť užívať, môže ju predať alebo prenajať. Dôležité však je, či je výlučným vlastníkom, alebo podielovým spoluvlastníkom, prípadne či nehnuteľnosť nie je zahrnutá do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Vlastníkovi patrí právo užívania veci, v rámci ktorého môže vykonávať rozličné úkony súvisiace s užívaním. Užívacie právo môže byť obmedzené na základe zákona alebo na základe vecného bremena, ktoré mohlo vzniknúť na základe zákona, alebo na základy uzavretej zmluvy o jeho zriadení. Zo zákona môže byť vlastnícke právo obmedzené v prípade stavby zaradenej medzi objekty chránené v rámci pamiatkovej starostlivosti. V prípade kultúrnej pamiatky musí vlastník pred vykonaním stavebnej úpravy objektu požiadať o súhlas príslušný pamiatkový úrad.

Ak patrí nehnuteľnosť do BSM a je užívaná oboma manželmi, nemôže s nehnuteľnosťou disponovať len jeden z manželov, ale je potrebný súhlas aj druhého manžela. Prípadný úkon súvisiaci so založením užívacieho práva tretej osoby vykonaný jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela môže byť napadnutý domáhaním sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.

Vlastník nehnuteľnosti môže nehnuteľnosť scudzovať. Pred uzavretím kúpnej zmluvy je dôležité preukázať vlastnícke právo predávajúceho aktuálnym listom vlastníctva.

Ak je kúpna zmluva na prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti uzavieraná medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, treba zdôrazniť, že kúpna zmluva sa napriek tomu uzaviera podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, lebo kúpna zmluva podľa § 409 ObchZ sa uzaviera len na predmet plnenia, ktorými sú hnuteľné veci. V súlade s § 1 ods. 2 ObchZ sa preto použijú na uzavretie kúpnej zmluvy ustanovenia Občianskeho zákonníka. Výnimkou je prípad, ak sa medzi podnikateľmi uzaviera zmluva o predaji podniku, v rámci ktorej je zahrnutý celý podnik alebo jeho časť, vrátane hnuteľného a nehnuteľného majetku, ako aj iných práv a majetkových hodnôt súvisiacich s podnikom.

Vlastník nehnuteľnosti bytu v bytovom dome má rovnako dispozičné právo pri scudzovaní alebo prenajatí bytu. Vlastník bytu v bytovom dome má rozhodovať o všetkých otázkach súvisiacich s bytovým domom. Svoje právo prejavuje uplatnením hlasovacieho práva. Zásadne platí zásada, že na jeden byt má vlastník jeden hlas.

Vlastník bytu (alebo nebytového priestoru) má právo splnomocniť inú osobu, aby ho zastupovala pri hlasovaní. Toto splnomocnenie musí byť v písomnej podobe, pričom podpisy splnomocnenca ako aj splnomocniteľa musia byť úradne osvedčené. Splnomocnenec sa plnou mocou musí preukázať, a to na začiatku schôdze (pokiaľ sa jedná o písomné hlasovanie, túto plnú moc preukáaže splnomocnenec overovateľom). Súčasťou plnomocenstva musí byť aj príkaz, ako má splnomocnenec hlasovať pri konkrétnych otázkach, ak nejde o plnomocenstvo na konanie v celom rozsahu práv a povinností vlastníka bytu alebo nebytového priestoru v dome. Splnomocnencom však nemôže byť správca, kandidát na volené funkcie v spoločenstve a na funkciu zástupcu vlastníkov (za

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: