Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Odpočítanie dane a nadmerný odpočet

30.11.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.3.7.4.5 Odpočítanie dane a nadmerný odpočet

Ing. Anna Jurišová; Ing. Peter Horniaček

Nárok na odpočítanie dane vzniká len zdaniteľnej osobe, ktorá má postavenie platiteľa dane. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane (§ 49 ods. 1 zákona o ZDPH).

Možnosť odpočítať daň, ktorú platiteľ zaplatil v cenách nakúpených tovarov a služieb a následne použil na realizáciu zdaniteľných obchodov, patrí k základným princípom fungovania tejto dane (C-98/98, C-4/94, C-408/98). Platiteľ dane si môže odpočítať daň za predpokladu, že:

  • právo odpočítať daň dodaním tovaru alebo služby vzniklo, t. j. dodaním tovaru alebo služby vznikla dodávateľovi daňová povinnosť,

  • má faktúru vyhotovenú platiteľom dane v súlade s § 74ZDPH, príp. daň zaevidovanú v záznamoch podľa § 70ZDPH,

  • vie preukázať účel použitia prijatého plnenia, z ktorého odpočítal daň na svoje podnikanie, t. j. na dodanie tovarov a služieb s možnosťou odpočítania dane.

Daň, ktorú si môže platiteľ odpočítať, zákon špecifikuje a člení ju do štyroch skupín na:

1. daň, ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ z tovarov a služieb dodaných v tuzemsku,

2. daň, platiteľom dane uplatnenú zo služieb a tovarov dodaných s montážou a inštaláciou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 − 4, daň platiteľom dane uplatnenú z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7(druhý odberateľ pri trojstrannom obchode) a ods. 9 až 12,


Český podnikateľ rekonštruuje nehnuteľnosť slovenskému platiteľovi dane. Nehnuteľnosť sa nachádza v Trenčíne. Miesto dodania služby vzťahujúcej sa na nehnuteľnosť je podľa § 16 ods. 1ZDPHv SR. Daň z prijatej služby je povinný podľa § 69 ods. 2platiť slovenský platiteľ. Cena dodaných stavebných prác je 900 000 Kč, stavebné práce boli ukončené 18. mája, deň dodania služby je súčasne dňom vzniku daňovej povinnosti. Referenčný výmenný kurz, určený a vyhlásený ECB v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti, je 25,333 Kč/1 euro, daň z dodanej služby je 7 105,36 eura (900 000: 25,333 × 20 %). Vypočítanú daň uvedie slovenský platiteľ v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie máj. Túto daň si po splnení podmienok môže odpočítať. Podmienkou odpočítania dane je zaevidovanie dane v záznamoch podľa § 70ZDPH(právo na odpočítanie dane nie je platiteľ dane povinný preukázať faktúrou).


Povinnosť zaplatiť daň sa vzťahuje aj na zdaniteľnú osobu, ktorá nie je platiteľom. V takom prípade vypočítanú daň uvedie v daňovom priznaní, ktoré je povinná zdaniteľná osoba podať do 25. dní po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom vznikla daňová povinnosť, a v tej istej lehote zaplatiť daň. Odpočítanie dane si nemôže uplatniť, pretože nie je „klasickým platiteľom” dane registrovaným podľa § 4 ZDPH.

3. daň platiteľom uplatnenú pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11a § 11a ZDPH,


Platiteľ dane si objednal pod IČ DPH, ktoré mu pridelil DÚ v tuzemsku tovar u dodávateľa, platiteľa dane v ČR. Český platiteľ uskutoční dodanie tovaru platiteľovi do IČŠ, ktoré je v ČR oslobodené od dane, slovenský platiteľ nadobudne tovar z IČŠ, ktoré je predmetom dane v SR. Hodnota dodaného tovaru bez dane je 500 000 Kč.

Tovar bol dodaný 22. 1. a faktúra bola vyhotovená 29. 1., daňová povinnosť vznikla platiteľovi dňa 29. 1. Platiteľ prepočíta základ dane referenčným výmenným kurzom, určeným a vyhláseným ECB v deň predchádzajúci dňu vzniku daňovej povinnosti 28. 1., napr. 25,466 Kč/1 euro. Vypočítaná daň z tovaru nadobudnutého z IČŠ je 3 926,80 eura (500 000: 25,466 × 20 %).

Táto daň je pre platiteľa daňou ním uplatnenou pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z IČŠ, ktorú si môže po splnení podmienok podľa § 51ZDPHodpočítať. Právo na odpočítanie dane je platiteľ dane povinný preukázať faktúrou od zahraničného dodávateľa.

4. daň zaplatenú správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

ZDPH v § 49 ods. 7vymedzuje tovary a služby, pri obstaraní ktorých si platiteľ nemôže odpočítať daň. Platiteľ dane si nemôže odpočítať daň:

  • pri nákupe tovaru a služieb za účelom pohostenia a zábavy,

  • pri prechodných položkách podľa § 22 ods. 3ZDPH.

V súvislosti so zákazom odpočítania dane pri uvedených tovaroch sa potom ich ďalší predaj alebo darovanie podľa § 42, príp.§ 85i (u osobných automobilov) ZDPH nezdaňuje.

Postup pri odpočítaní dane

Platiteľ má povinnosť posudzovať nakúpené tovary a služby z hľadiska ich použitia a podľa toho určiť, či si daň môže odpočítať. Platiteľ dane, ktorý nakúpené tovary a služby použije na dodávky tovarov a služieb, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 28 až § 42ZDPH, nemôže si podľa § 49 ods. 3 ZDPH odpočítať daň.

Pri obstaraní tovarov a služieb, ktoré platiteľ použije výlučne na realizáciu týchto plnení, nebude mať možnosť odpočítať daň vôbec. Výnimkou sú iba poisťovacie služby podľa § 37 a finančné služby podľa § 39, ak sú poskytnuté zákazníkovi, ktorý nemá sídlo, miesto podnikania, prevádzkareň ani bydlisko na území EÚ, alebo ak sú tieto služby spojené priamo s vývozom tovaru mimo územia EÚ.

Okrem uvedených oslobodených služieb definuje zákon aj zdaniteľné obchody, ktoré sú rovnako oslobodené od dane na výstupe, ale pri ich realizácii si môže platiteľ odpočítať daň z nakúpených tovarov a služieb. Medzi tieto plnenia zákon radí:

  • dodanie tovaru z tuzemska do iného členského štátu (§ 43ZDPH),

  • trojstranný obchod (§ 45ZDPH),

  • doprava osôb (§ 46ZDPH),

  • vývoz tovaru a vývoz služieb na územie tretieho štátu (§ 47ZDPH),

  • služby vzťahujúce sa na dovážaný tovar, ak je ich hodnota zahrnutá do základu dane (§ 48ZDPH).

Podľa § 49 ods. 4 ZDPH, ak platiteľ použije tovary a služby pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých si môže odpočítať daň a súčasne pre dodávky tovarov a služieb, pri ktorých si nemôže odpočítať daň, je povinný postupovať pri výpočte pomernej výšky dane, ktorú môže odpočítať podľa § 50, t. j., určiť pomernú výšku odpočítateľnej dane koeficientom.

Pri výpočte koeficientu do čitateľa a do menovateľa platiteľ dane podľa § 50 ods. 2 ZDP neuvádza
- predaj podniku alebo jeho časti tvoriacej samostatnú organizačnú zložku ,
- predaj obchodného podielu,
- predaj hmotného a nehmotného majetku, ktorý platiteľ dane používal na účely svojho
podnikania, okrem zásob,
- príležitostné finančné služby, ktoré sú oslobodené od dane podľa § 39,
- príležitostný prevod a príležitostný nájom nehnuteľností,
- hodnotu nadobudnutých tovarov z iného členského štátu,
- hodnotu služieb prijatých od zahraničnej osoby z iného členského štátu alebo tretieho
štátu.

Platiteľ dane, ktorý obstaraný majetok použije na podnikanie ako platiteľ a súčasne na iný účel ako podnikanie, postupuje pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 5 ZDPH. Pomer použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie platiteľ určí podľa výšky príjmu z podnikania a iného príjmu, ako je príjem z podnikania, doby používania hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie alebo podľa iného kritéria, použitie ktorého objektívne odráža rozsah použitia hmotného majetku a služieb na podnikanie a na iný účel ako na podnikanie.

Odpočítanie dane u tohto platiteľa je podmienené tým, či odpočítava daň:

  • pri nadobudnutí hmotného majetku, ktorý je podľa § 22 zákona 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov odpisovaným majetkom alebo

  • zo služieb, alebo hmotného majetku iného ako odpisovaný majetok.

Pri odpočítaní dane z nadobudnutého hmotného majetku, ktorý je odpisovaným majetkom, môže platiteľ postupovať dvomi spôsobmi, okrem investičného majetku definovaného v § 54 ods. 2 písm. b) a c)ZDPH:

  • neodpočíta si časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie, pri tomto postupe sa následné použitie tohto majetku na iný účel ako na podnikanie nebude považovať v tomto rozsahu za dodanie tovaru za protihodnotu (§ 8 ods. 3) alebo za dodanie služby za protihodnotu (§ 9 ods. 2),

  • odpočíta si daň v plnej výške a následne pri použití majetku na iný účel ako na podnikanie odvedie daň, podľa § 8 ods. 3 alebo § 9 ods. 2 ZDPH.

U investičného majetku podľa § 54 ods. 2 písm. b) a c), ktorým sú budovy, stavebné pozemky, byty a nebytové priestory, nadstavby budov, prístavby budov a stavebné úpravy budov, bytov a nebytových priestorov, ktoré si vyžadovali stavebné povolenie podľa osobitného predpisu (§ 76 zákona č. 50/1976 Zb. stavebný zákon), sa platiteľ dane podľa § 49 ods. 5ZDPHnemôže rozhodnúť, akým spôsobom odpočíta daň. Podľa ustanovenia § 49asi platiteľ dane môže odpočítať daň vždy len v rozsahu použitia tohto investičného majetku na podnikanie, t. j., neodpočíta časť dane, ktorá zodpovedá rozsahu použitia hmotného majetku na iný účel ako na podnikanie. Podľa § 9 ods. 2ZDPH sa užívanie tohto majetku v rozsahu jeho použitia na podnikanie nebude považovať za dodanie služby za protihodnotu.


Platiteľ dane obstaral v marci nehnuteľnosť v cene s DPH 240 000 eur, ktorú bude používať na podnikanie aj na iný účel ako podnikanie (osobnú spotrebu), v rozsahu 40 % na podnikanie a 60 % na osobnú spotrebu. Daň si odpočíta platiteľ dane v rozsahu, v akom bude nehnuteľnosť používať na podnikanie, t. j. v sume 16 000 eur (40 % zo 40 000). Použitie nehnuteľnosti na osobnú spotrebu nie je podľa § 9 ods. 2 ZDPHdodaním služby za protihodnotu.


V súvislosti so zmenou zákona v ustanovení § 49aupravuje zákon v § 54apostup platiteľa v prípade, ak sa zmení rozsah používania investičného majetku na podnikanie a súčasne na iný účel. Tento postup má pri zmiešanom použití nehnuteľného majetku zabezpečiť spravodlivý systém úpravy odpočítania dane tak, aby boli zohľadnené zmeny v používaní tohto majetku na podnikateľskú a nepodnikateľskú činnosť. Obdobie na úpravu odpočítanej dane je 20 kalendárnych rokov vrátane roka, v ktorom investičný majetok platiteľ uviedol do užívania.

Pri odpočítaní dane z nadobudnutého hmotného majetku, ktorý nie je odpisovaným majetkom a zo služieb, si odpočítateľnú daň určí platiteľ vždy len v pomere zodpovedajúcom rozsahu použitia na podnikanie k celkovému rozsahu použitia. Platiteľ dane, ktorý uplatňuje výdavky (náklady) na spotrebované pohonné látky vo forme paušálnych výdavkov (§ 19 ods. 2 písm. l) bod 3. zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov) a nemôže preukázať rozsah použitia pohonných látok na účely svojho podnikania a na iný účel ako na podnikanie, môže odpočítať daň z kúpy pohonných látok do výšky paušálnych výdavkov podľa osobitného predpisu.

Podľa § 49 ods. 6 ZDPH platiteľ dane môže odpočítať daň aj v prípade, ak tovary a služby použije na podnikanie v zahraničí, ak by táto daň bola odpočítateľná, keby táto činnosť bola vykonávaná v tuzemsku.


Slovenský platiteľ dane vykonáva výlučne montážne práce na hnuteľnom majetku v ČR pre osobu, ktorá je v tomto ČŠ identifikovaná pre daň. Miestom dodania montážnych prác je ČR. Slovenský platiteľ dane si od iného tuzemského platiteľa dane prenajal náradie, ktoré použije pri montážnych prácach v zahraničí. K cene prenajatého náradia uplatnil tuzemský platiteľ daň v tuzemsku. Platiteľ dane si môže odpočítať daň z prenájmu náradia uplatnenú slovenským platiteľom dane, pričom prenajaté náradie použije pri výkone montážnych prác v zahraničí.

Platiteľ dane, ktorý nakúpené tovary a služby používa na zdaniteľné obchody, ktoré podliehajú dani a súčasne na zdaniteľné obchody, ktoré sú oslobodené od dane (bez možnosti odpočítania dane), postupuje pri výpočte dane, ktorú si môže odpočítať podľa § 50ZDPH, t. j., odpočítateľnú daň kráti koeficientom. Koeficient podľa § 50 ZDPH, ktorým si platiteľ dane kráti odpočítanú daň, sa vypočíta ako podiel, v ktorého čitateli sú výnosy (príjmy) bez dane z tovarov a služieb, pri ktorých je daň odpočítateľná a v menovateli sú výnosy (príjmy) bez dane zo všetkých tovarov a služieb za kalendárny rok. Do koeficientu uvedie platiteľ aj výnosy (príjmy) z dodania tovarov a služieb s miestom dodania v zahraničí, napriek tomu, že v daňovom priznaní tieto údaje neuvádza. Ak ide o dodanie tovarov a služieb, pri ktorých:

  • je daň odpočítateľná podľa § 49 ods. 6, uvedie ich platiteľ do čitateľa aj do menovateľa koeficientu,

  • nie je daň odpočítateľná podľa § 49 ods. 6 (dodanie tovarov a služieb oslobodených od dane podľa § 28 až § 42ZDPH, bez možnosti odpočítania dane), uvedie ich platiteľ dane iba do menovateľa koeficientu.

Vypočítaný koeficient sa zaokrúhľuje na dve desatinné miesta smerom nahor.

Pri výpočte koeficientu sa do čitateľa ani do menovateľa neuvádzajú výnosy (príjmy) z:

  • predaja podniku alebo časti podniku tvoriacej samostatnú organizačnú zložku,

  • predaja majetku, ktorý platiteľ používal na účely svojho podnikania, okrem zásob,

  • finančných služieb oslobodených od dane podľa § 39, ak ich platiteľ poskytol príležitostne a príležitostného prevodu nehnuteľnosti a príležitostného nájmu nehnuteľnosti; príležitostné transakcie, ktoré sa neuvádzajú do čitateľa ani do menovateľa koeficientu, môžeme definovať ako transakcie, ktoré:

V jednotlivých zdaňovacích obdobiach v priebehu kalendárneho roku (predbežné odpočítanie) použije platiteľ koeficient z predchádzajúceho kalendárneho roku. Ak tento koeficient nemôže platiteľ použiť, určí platiteľ koeficient pre príslušný kalendárny rok odhadom podľa charakteru svojej činnosti so súhlasom správcu dane.

Zákon ukladá platiteľovi dane povinnosť robiť ročné vysporiadanie odpočítanej dane, t. j., vypočítať odpočítateľnú daň za skončený kalendárny rok. Rozdiel vysporiada platiteľ v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roku v prospech alebo na ťarchu štátneho rozpočtu. Platiteľ, ktorý sa v priebehu kalendárneho roku stane platiteľom alebo prestane byť platiteľom, vypočíta odpočítateľnú daň, a to za obdobie kalendárneho roku, v ktorom mal postavenie platiteľa dane. U platiteľa, ktorého účtovným obdobím je hospodársky rok, sa výpočet odpočítateľnej dane robí za hospodársky rok.

Uplatnenie práva na odpočítanie dane upravuje ustanovenie§ 51ZDPH. Právo na odpočítanie dane, ktoré vzniká platiteľovi v deň, kedy pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť, si platiteľ môže uplatniť, ak pri odpočítaní dane:

  • ktorú voči nemu uplatnil iný platiteľ v tuzemsku z tovarov alebo služieb, má faktúru od dodávateľa,

  • uplatnenej platiteľom zo služieb a z tovarov dodaných s montážou a inštaláciou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je platiteľ povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 – 4 a daň ním uplatnenú z tovarov, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9- 12, má daň zaevidovanú v záznamoch podľa § 70ZDPH,

  • uplatnenej platiteľom z nadobudnutých tovarov z IČŠ má faktúru od dodávateľa z IČŠ,

  • zaplatenej colnému orgánu pri dovoze tovaru má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom je platiteľ uvedený ako príjemca.

Zdaňovacie obdobie, v ktorom si platiteľ môže odpočítať daň, definuje ustanovenie § 51 ods. 2 ZDPH. Platiteľ dane môže odpočítať daň najskôr v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom zdaňovacom období kalendárneho roku, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, ak do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom uplatňuje právo na odpočítanie dane, má doklad (faktúru, dovozný doklad). Ak platiteľ nemá doklad do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za posledné zdaňovacie obdobie kalendárneho roku, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo, vykoná odpočítanie dane v tom zdaňovacom období, v ktorom dostane doklad. Odpočítanie dane uplatnenej platiteľom dane zo služieb a z tovarov dodaných s inštaláciou alebo montážou dodávateľom alebo na jeho účet, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4 a dane platiteľom uplatnenej z tovaru, pri ktorom je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 7 a 9 až 12 (§ 49 ods. 2 písm. b) ), môže platiteľ uplatniť najskôr v zdaňovacom období, v ktorom právo na odpočítanie dane vzniklo a najneskôr v poslednom

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: