Neprístupný dokument, nutné prihlásenie
Input:

Nárok na prestávku v práci

14.5.2018, , Zdroj: Verlag Dashöfer

2018.05.1.4 Nárok na prestávku v práci

JUDr. Juraj Mezei, PhD.

Právo zamestnancov na odpočinok a zotavenie po práci v súlade so základnými zásadami ZP sa obligatórne premieta do rozvrhu pracovného času zohľadnením prestávok v práci, nepretržitého denného a týždenného odpočinku a dní pracovného pokoja.

Prestávky na jedenie a oddych

Povinnosť zamestnávateľa poskytnúť zamestnancovi prestávku na odpočinok a jedenie v rozsahu 30 min. je stanovená vtedy, ak jeho pracovná zmena je dlhšia ako 6 h a u mladistvých, ak pracujú v pracovnej zmene dlhšej ako 4 a 1/2 h. Ak ide o práce, ktoré sa nedajú prerušiť, musí zamestnávateľ aj bez prerušenia prevádzky zabezpečiť zamestnancovi primeraný čas na jedenie a odpočinok.

Prestávka v práci na odpočinok a jedenie umožňuje zamestnancovi nabrať sily po vykonanej práci, oddýchnuť si a môcť sa tak sústrediť na ďalší výkon práce. Prestávku v práci musí zamestnávateľ poskytnúť „in natura“, to znamená, že nie je možné ju preplatiť (poskytnúť za ňu náhradu mzdy).

Prestávka v práci na jedenie a odpočinok je tá časť pracovnej zmeny, počas ktorej zamestnanec voľne disponuje s týmto časom, to znamená, že počas prestávky na jedenie a oddych zamestnanec nie je povinný vykonávať prácu, nie je povinný vykonávať pokyny nadriadených, zamestnanec v tomto čase nie je povinný zdržiavať sa na pracovisku a nie je povinný plniť pokyny zamestnávateľa s výnimkou pokynov na zaistenie bezpečnosti ochrany zdravia pri práci. Voľné disponovanie zamestnanca s týmto časom znamená tiež, že nie je povinný jesť a môže vykonávať činnosti, ktoré sám uzná za vhodné (napr. vykonávať prácu pre seba, nakupovať a pod.).

Podrobnosti poskytovania prestávok v práci je zamestnávateľ povinný dohodnúť so zástupcami zamestnancov. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) umožňuje zamestnávateľovi dohodnúť so zástupcami zamestnancov predĺženie prestávky na odpočinok a jedenie a dohodnúť detailnejšie podmienky poskytovania prestávky na odpočinok a jedenie. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, potom s poukazom na ustanovenia § 12 ods. 1 ZP môže podmienky poskytnutia prestávky v práci na odpočinok a jedenie a eventuálne jej predĺženie zamestnávateľ rozhodnúť autonómne (samostatne). Je potrebné si uvedomiť, že ustanovenia ZP upravujúce dĺžku prestávky na jedenie a oddych sú vyjadrené relatívne kogentne. Uvedené znamená, že ZP síce umožňuje jej predĺženie, no určite nie jej skrátenie.

ZP ukladá zamestnávateľovi povinnosť informovať zamestnancov o prestávke v práci na odpočinok a jedenie spôsobom rovnakým, akým zamestnávateľ oznamuje zamestnancom rozvrhnutie pracovného času, t. j. podľa § 90 ods. 9 ZP najmenej jeden týždeň vopred a s platnosťou najmenej 1 týždeň.

Aj v súlade s pojmom pracovného času definovanom v čl. 2 bod 1 smernice Rady 2003/88/ES o niektorých aspektoch organizácie pracovného času sa prestávkyv práci na odpočinok a jedenie nezapočítavajú do pracovného času. Tiež nesmú byť na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny. To neplatí, ak zamestnanec dostal primeraný čas na jedenie a odpočinok bez prerušenia výkonu práce. Tieto kogentné ustanovenia nemôžu byť modifikované ani dohodou zamestnávateľa a zástupcov zamestnancov o podrobnejších podmienkach poskytovania prestávok v práci na odpočinok a jedenie a ani prípadným rozhodnutím zamestnávateľa, ak u neho zástupcovia zamestnancov nepôsobia.

Prestávky na dojčenie

Matke, ktorá dojčí svoje dieťa, ak písomne zamestnávateľa informovala o tejto skutočnosti, patria osobitné prestávky na dojčenie. Na to, aby mala zamestnankyňa nárok na prestávky na dojčenie, tak musia byť kumulatívne (všetky naraz) splnené tieto podmienky:

1. musí ísť o matku dieťaťa, a to buď:

a) biologickú matku (ktorá dieťa porodila) alebo

b zamestnankyňu, ktorá si dieťa osvojila, a je ho schopná aj dojčiť (napr. popri inom vlastnom dieťati, ktoré dojčí),

2. táto musela o skutočnosti, že dojčí svoje dieťa, písomne informovať svojho zamestnávateľa a

3. dieťa nedovŕšilo 1 rok veku.

Pokiaľ nebude čo i len jedna podmienka splnená, zamestnankyňa nebude mať na tieto prestávky nárok. Išlo by napr. aj o situáciu, ak by chcela prestávky na dojčenie čerpať zamestnankyňa, ktorá by po dohode s inou zamestnankyňou dojčila jej dieťa (teda nie vlastné). Nárok by v tomto prípade nevznikol ani druhej zamestnankyni (matke dieťaťa).

S poskytovaním prestávok na dojčenie úzko súvisí aj ustanovenie § 40 ods. 7 ZP. V ňom zákon definuje kto sa považuje za dojčiacu zamestnankyňu. Na účely ZP je ňou zamestnankyňa, ktorá svojho zamestnávateľa písomne informovala o tom že dojčí.

Matke, ktorá pracuje v režime určeného týždenného pracovného času, patria na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku dve polhodinové prestávky na dojčenie a v ďalších šiestich mesiacoch jedna polhodinová prestávka na dojčenie počas jednej zmeny. Ak takáto žena pracuje po kratší pracovný čas, ale aspoň polovicu určeného týždenného pracovného času, patrí jej len jedna polhodinová prestávka na dojčenie, a to na každé dieťa do konca šiesteho mesiaca jeho veku. Časové vymedzenie prestávky na dojčenie, ako aj ich počet je stanovený ZP kogentne. Uvedené znamená, že nie je možné rozhodnutím zamestnávateľa, prípadne dohodou so zamestnancom, či zástupcami zamestnancov tieto prestávky skracovať, resp. znižovať ich počet, no ani opačne ich predlžovať.

Na rozdiel od právnej úpravy prestávok na jedenie a oddych, prestávky na dojčenie sa započítavajú do pracovného času ženy a poskytuje sa za ne náhrada mzdy v sume jej priemerného zárobku. Rozdielom je aj skutočnosť, že tieto prestávky možno zlúčiť a poskytnúť na začiatku alebo na konci pracovnej zmeny. Uplatnením tohto ustanovenia tak nebude porušením pracovnej disciplíny dojčiacej zamestnankyne, ak by prišla na

 
 Váš názor
Čo by ste zmenili na tomto portáli?
 Úspešne odoslané
Input: