dnes je 19.11.2019
Input:

Dodatočné daňové priznanie bez sankcie - právna úprava

5.8.2016, , Zdroj: Verlag Dashöfer

5.3.8.1 Dodatočné daňové priznanie bez sankcie - právna úprava

Ing. Peter Horniaček

V súvislosti s podávaním dodatočného daňového priznania fyzickou osobou a s tým spojenými sankciami zo strany správcu dane je potrebné vychádzať zo zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o dani z príjmov) a zo zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o správe daní a poplatkov).

Daňové priznanie

Povinnosť fyzickej osoby podávať daňové priznanie vyplýva z ustanovenia § 32 zákona o dani z príjmov. Okrem ust. § 32 zákona o dani z príjmov vymedzuje povinnosť daňového subjektu podať daňové priznanie aj zákon o správe daní a poplatkov.

Podľa ust. § 38 zákona o správe daní a poplatkov je povinný podať daňové priznanie každý, komu vzniká povinnosť podať daňové priznanie podľa osobitného zákona (pri podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzických osôb je to § 32 zákona o dani z príjmov), alebo ten, koho na to správca dane vyzve.

Opravné daňové priznanie

Pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania môže daňový subjekt podať v súlade s ust. § 39 ods. 1 zákona o správe daní a poplatkov opravné priznanie. Pre vyrubovacie konanie sa použije opravné priznanie a na predchádzajúce priznanie sa neprihliada.

Dodatočné daňové priznanie

Ak daňový subjekt zistí, že podané daňové priznanie je nesprávne alebo neúplné a jeho oprava má za následok zvýšenie dane, je povinný podať v súlade s ust. § 39 ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov dodatočné daňové priznanie, a to do konca mesiaca nasledujúceho po tomto zistení. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň splatná.

Daňovník môže podľa ust. § 39 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov podať dodatočné daňové priznanie aj v prípade, ak zistí, že jeho daňová povinnosť je nižšia ako daňová povinnosť uvedená v podanom daňovom priznaní. V tomto prípade však k podaniu dodatočného daňového priznania musí prísť najneskôr do štyroch rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie. Dodatočné daňové priznanie môže daňovník podať aj v prípade, ak zistí, že jeho daň má byť nižšia, ako bola správcom dane vyrubená. Znížiť základ dane na základe dodatočného daňového priznania možno však len v prípade uplatnenia skutočností, ktoré neboli predmetom daňovej kontroly alebo opakovanej daňovej kontroly.

Správne delikty a sankčný úrok

Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, uloží mu správca dane v súlade s ust. § 35 ods. 3 zákona o správe daní a poplatkov pokutu vo výške rovnajúcej sa jednej polovice súčinu trojnásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky a kladného rozdielu medzi daňou uvedenou v daňovom priznaní a vyššou daňou uvedenou v dodatočnom daňovom priznaní.

Ak daňový subjekt daň priznanú v dodatočnom daňovom priznaní nezaplatí v zákonom stanovenej lehote alebo výške, správca dane mu vyrubí v súlade s ust. § 35b ods. 1 písm. b) zákona o správe daní a poplatkov sankčný úrok. Správca dane vyrubí sankčný úrok z dlžnej sumy vo výške vypočítanej podľa § 35b ods. 2 zákona o správe daní a poplatkov, a to vo výške štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15%, pri výpočte sankčného úroku sa namiesto štvornásobku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí sankčný úrok za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni splatnosti dane alebo rozdielu dane až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 63 zákona o správe daní a poplatkov. Ak daňový subjekt podá dodatočné daňové priznanie, sankčný úrok sa vyrubí do dňa podania