Vykonanie klampiarskych prác je možné až po dokončení všetkých murárskych, tesárskych a betonárskych prác. Samozrejme je pred samotnou realizáciou nutný odborný návrh. Odborníci odporúčajú riešenie odvodňovacieho systému z polkruhových a kruhových komponentov, štvorcové, lichobežníkové, či obdlžníkové navrhujú skôr výnimočne.Výslednú  materiálovú, tvarovú a farebnú kompatibilitu prvkov domu zabezpečia dnešné trendy doplnky – vetráky, úchytky, háčiky, či držiaky, presvetľujúce sklenené a plexisklenené škridly.

Odkvapové rúry, žľaby, zvody a iné súčiastky sú vyrábané z rôznych materiálov – na výber sú zinkované, alumíniové, medené, z moderného  aluzinku a titánzinku, plastové a ďalšie. Spojiť ich je možné rôznymi technikami. Letovanie sa aplikuje väčšinou pri olove a zinku. Nituje sa najmä pri medi, hliníku a oceli. V tomto prípade sa spoje zvyknú ešte utesniť tesniacim prúžkom ako pri spájkovaní. Titánzinok sa spája cínovaním, no pri odlišnej koncentrácii cínu, ako je bežné. Drážkovaním je možné spájať väčšinu materiálov okrem olovených a pozinkovaných plechov. Falcovanie a spájanie silikónovými tmelmi sa tiež používa špecificky. Na spájanie vetracích pásov a iných detailov sú vhodné rôzne lepidlá, jedným z nich je aj butylkaučukové.

Veľmi obľúbenou sa v poslednom období stala technika vsádzania komponentov do seba, pre svoju jednoduchosť a rýchlosť. Nikdy nemontujte akékoľvek príslušenstvo priamo na podklad klincami alebo skrutkami, hrozí totiž riziko zatekania a poškodenia stavby. Klampiarske prvky sa odborne pripevňujú drážkami, lištami, príponkami alebo skobami.

Elementárnym prvkom odvodňovacieho systému sú žľaby, tie ústia cez lievik do zvodov.

Funkčné strešné žľaby sú navrhované tak, aby na jeden štvorcový meter strešnej roviny pripadal jeden štvorcový centimeter prierezovej plochy žľabu. Umiestňované sú v pododkvapovej, nástrešnej, medzistrešnej, nadrímsovej, zaatikovej polohe, a to s miniatúrnym spádom a dostatočným sklonom: 2 až 3 cm na 10 m dĺžky žľabu. Dĺžka spojených žľabov nemôže presiahnuť 15 m, aby nenastala dilatácia a deformácia. Pri montáži sú najskôr umiestňované háky, alebo lôžka a na ne žľaby. Osová vzdialenosť hákov nesmie byť väčšia ako 1 200 mm. Nasledujú kotlíky, rohy, spojky, kolená, rôzne doplnky a odpadové potrubie. To sa k stavbe pripevňuje objímkami s minimálnou vzdialenosťou 20 mm. Odpadové potrubie má byť inštalované v hustote každých 30m dĺžky žľabu.